1. Primárky SDKÚ-DS do EP

Eurokandidáti SDKÚ

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. ****, s. 4; sita)

BRATISLAVA - Opozičná strana SDKÚ v primárkach odsúhlasila kandidátku do volieb do Európskeho parlamentu. Lídrom bude exminister zahraničných vecí a podpredseda strany Eduard Kukan.

Kukan lídrom

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 4; mit)

PODPREDSEDA SDKÚ Eduard Kukan povedie kandidátku strany v júnových eurovoľbách. Poradie určili vnútrostranícke voľby, ktoré postavili do čela práve bývalého ministra zahraničia a neúspešného prezidentského kandidáta. Za ním nasleduje Peter Šťastný, Milan Gaľa či Pavol Kubovič. Slovensko bude mať v novom europarlamente 13 poslancov.

SDKÚ povedie do Európy Kukan

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 2; tasr)

BRATISLAVA. Kandidátku SDKÚ do Európskeho parlamentu vedie Eduard Kí Poradie ďalších kandidátov strana v sobotu určila primárnych voľbách. Na prvých miestach sú ešte Peter Šťastný, Milan Gaľa, Pavol Kubovič a Jarmila Tkáčová.

SDKÚ vedie do Bruselu Kukan

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 5; sita)

Eurovoľby. Strana Mikuláša Dzurindu schválila svoju kandidátku.

Bratislava - Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS v primárkach odsúhlasila kandidátku do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré budú v sobotu 6. júna.

Formálne ju potvrdí prezídium strany. Doplní tiež trinásteho kandidáta, ktorý chýba, pretože Nitriansky kraj nikoho nenavrhol. Na kandidátke sú všetci traja súčasní zástupcovia SDKÚ-DS v europarlamente. Lídrom eurokandidátky SDKÚ-DS bude exminister zahraničných vecí, podpredseda strany Eduard Kukan, za ním nominujú europoslancov Petra Šťastného, Milana Gaľu, exstarostu Ružinova, poslanca NR SR Pavla Kuboviča, poslankyňu NR SR Jarmilu Tkáčovú (Košický kraj), europoslankyňu Zitu Pleštinskú, zástupcu starostu Tajova Juraja Šváča (Banskobystrický kraj), hlavného radcu odboru zahraničných vzťahov a protokolu NR SR Mariána Töröka, Gaľovu asistentku v europarlamente Júliu Hurnú (Bratislavský kraj), lekára Eugena Szépa (Trenčiansky kraj), poslanca Národnej rady SR Alexandra Slafkovského (Žilinský kraj) a Štefana Mikulu z krajských štruktúr (Trnavský kraj).

Nominantov schválili v sobotu členovia strany v primárkach po celom Slovensku. Kandidátka sa tvorí princípom zipsu - strieda sa nominant prezídia s návrhom krajov.

2. Hospodárska kríza, ekonomika        

Zlacnie plyn o tretinu?

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 3; Mesároš Štefan)

Premiér Fico môže okamžite zatlačiť na plynárov, aby znížili ceny.

TO, čo sme avizovali už v januári, sa udialo v závere minulého týždňa. Ruský plynárenský koncern Gazprom oznámil, že zníži ceny plynu pre európskych odberateľov až o tretinu. Ak sa to premietne aj do cien plynu u nás, ľudia to výrazne pocítia.

Podľa Gazpromu by mala klesnúť priemerná cena za 1 000 kubických metrov zo 409 USD (319,63 eura) na 280 USD. Je to presne toľko, koľko odhadoval premiér Robert Fico v januári. Vtedy povedal: "Počúvame, že cena plynu by mala ísť v priebehu roka významne dole. Hovorí sa 0 280 USD za tisíc kubických metrov."

Uviedol, že ak pôjde cena plynu dole, musí sa začať okamžité rokovanie s SPP. "Budeme tlačiť, aby vyšiel v ústrety ľuďom aj podnikateľskému sektoru," dodal.

Miliardy na rozvoj

Fico má teda už dnes šancu splniť svoje slová, okamžite rokovať s plynármi a dosiahnuť, aby sa tretinové zníženie cien Gazpromom výrazne premietlo aj do zníženia cien na Slovensku. "Je to dobrá správa v čase hospodárskej krízy. Ušetrené peniaze budú môcť ľudia i podniky využiť na nákupy a investovanie," povedal analytik Európskej ratingovej agentúry Vladimír Hromy. Pri takomto výraznom znížení ide podľa neho o miliardy eur.

Kto získa

Keďže na Slovensku máme viac než dva milióny domácností, môžu v nich dosiahnuť pri tretinovom znížení cien plynu úsporu až 546 miliónov eur (1,638 miliardy Sk). Ešte viac na tom zarobia podnikatelia.

Kto kúri plynom v domácnosti, môže pri ročnej spotrebe troch kubíkov zemného plynu usporiť až 533 eur (16 000 Sk) i viac. Bude to závisieť od toho, o koľko slovenskí plynári znížia ceny.

Viníme Ukrajinu

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 4; sita)

TAKMER polovica Slovákov si mysli, že vina za plynovú krízu padá na hlavu Ukrajiny. Až takmer tretina však tvrdí, že podiel Ruska a Ukrajiny je rovnaký. To, že vinu nesie Rusko, tvrdí len 11,5 percenta Slovákov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Poliš Slovakia na vzorke 886 respondentov. Na otázku, či pri riešení problémov s plynom Slovensku pomohlo to, že časť akcií SPP vlastnia zahraničné plynárenské spoločnosti, odpovedalo kladne až 56,3 percenta opýtaných.

Vinníkom krízy je Ukrajina

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 4; sita)

Prieskum. Asi polovica Slovákov tvrdí, že problém s plynom spôsobil Kyjev.

Bratislava - Takmer polovica Slovákov si myslí, že vina za plynovú krízu padá na hlavu Ukrajiny. Až takmer tretina však tvrdí, že podiel Ruska a Ukrajiny je rovnaký. To, že vinu nesie Rusko, tvrdí len 11,5 percenta Slovákov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v januári uskutočnila agentúra Polis Slovakia na vzorke 886 respondentov. Obmedzenia v súvislosti s dodávkami pocítilo len osem percent Slovákov. Celkovo viac ako 90 percent respondentov tvrdí, že sa ich obmedzenia nedotkli. Na otázku, či si myslia, že pri riešení problémov s plynom pomohlo to, že časť akcií SPP vlastnia zahraničné spoločnosti, odpovedalo kladne až 56,3 percenta opýtaných. Naopak, záporne odpovedala len takmer pätina opýtaných. Pri tejto otázke však štvrtina respondentov nevedela odpovedať.

----

Kto spôsobil plynárenskú krízu

Kto má väčší podiel na plynárenskej kríze? (v %)

Ukrajina 48,6

Rusko 11,5

Podiel je rovnaký 27,9

Neviem 12

Pomohlo pri problémoch s plynom to, že SPP má zahraničných akcionárov?

(v %)

Áno 56,3

Neviem 25

Nie 18,7

Zdroj: Polis

Ľudia začali odkladať splátky

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 1, 4; Kováč Ján)

Pôžičky. Banky odporúčajú ľuďom v zlej situácii, aby pasívne nečakali.

Bratislava - Pracovali, zarábali, požičiavali si. Na byt, nové auto, zariadenie domácnosti. Dnes rozmýšľajú, z čoho budú úvery splácať - naši ľudia začínajú čoraz viac prehodnocovať finančné výdavky. Finančné inštitúcie už pocítili vyšší záujem svojich klientov o zmenu splátkového kalendára.

Len Prvá stavebná sporiteľňa schválila v decembri a januári okolo 80 žiadostí o zmenu splátkového kalendára, čo je v porovnaní s ostatnými mesiacmi 2008 zhruba dvojnásobok. Predseda predstavenstva sporiteľne Imrich Béreš potvrdil, že príčinou tohto nárastu je skutočnosť, že viacerí klienti prišli o zamestnanie. Zvýšený záujem o zmiernenie splátok postrehla aj Stavebná sporiteľňa Wüstenrot. "V porovnaní s priemernými mesačnými výsledkami z minulého roka evidujeme v januári nárast o 30 až 40 percent," povedala hovorkyňa spoločnosti Daniela Vlčková.

V oboch prípadoch ide len o niekoľko desiatok klientov. Podľa Vlčkovej pritom s takouto požiadavkou do sporiteľne neprichádzajú len klienti, ktorí stratili prácu, ale aj tí, ktorým napríklad klesol plat. Banky však rátajú aj s možnosťou, že v druhom polroku sa platobná disciplína klientov zhorší. "Vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu sa nedá vylúčiť, že množstvo ľudí, ktorí budú musieť takúto situáciu riešiť, môže vzrásť," povedala hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Poskytovatelia pôžičiek klientom odporúčajú problém s hroziacou platobnou neschopnosťou zbytočne neodkladať. "Pokiaľ si je klient vedomý toho, že sa mu znižujú príjmy, a že by mohol mať problém so splácaním úveru, rozhodne by mal kontaktovať svoju stavebnú sporiteľňu alebo banku a mal by sa snažiť nájsť riešenie prijateľné pre obe strany. Najhoršie, čo môže urobiť, je nerobiť nič," upozorňuje Vlčková.

Dlžníci platia poctivo

Stúpajúci počet ľudí žiadajúcich o zmenu splátkového kalendára zaregistrovala aj väčšina oslovených bánk. "Môžeme konštatovať zvýšený záujem o zmenu zmluvných podmienok, týkajúci sa odkladu splátok, predĺženia amortizácie úveru a ďalších zmien splátkových kalendárov v rozsahu všetkých úverových produktov pre obyvateľstvo," informuje hovorca Dexia banky Michal Fúrik.

Nárast počtu dlžníkov, ktorí porušujú dohodnuté podmienky a neplatia načas, však žiadna z bánk nepotvrdila. "Platobná disciplína našich klientov, ktorí čerpajú úvery, je naďalej veľmi dobrá. Zvýšený počet klientov, ktorí sú v omeškaní so splátkou úveru, sme zatiaľ nezaznamenali," povedal hovorca Tatra banky Boris Gandel.

Všetky oslovené banky sa zhodujú v tom, že sa poctivosť splácania pri žiadnom produktovom segmente nezhoršila. Podľa Štefana Frimmera zo Slovenskej sporiteľne sú najspoľahlivejší tí, ktorí si peniaze požičali na zabezpečenie bývania.

Platiť neskôr chcú navrátilci

Medzi žiadateľmi o zmenu splátkových podmienok výrazne rastie počet ľudí, ktorí pracovali v zahraničí a teraz sa vracajú domov. "Takúto skutočnosť sme v predchádzajúcich mesiacoch a rokoch vôbec nezaznamenali," hovorí Béreš. Ostatné finančné domy tvrdia, že ich štatistiky takýto trend nepotvrdzujú, alebo, že štruktúru klientov podľa toho, či pracovali v zahraničí, nesledujú. "Všeobecná úverová banka v poslednom čase zaznamenala len dva prípady žiadostí o odklad splátok klientov vracajúcich sa zo zahraničia. Toto číslo je úplne bežné a o žiadnom náraste sa zatiaľ nedá hovoriť," dodala Walterová.

-----

Počet žiadostí o zmenu splátkového kalendára

(v kusoch)

 september 2008                    23

 október 2008                      43

 november 2008                     46

 december 2008                     76

 január 2009                       82

Zdroj: PSS

Dodávky cez South tream Rusko odloží

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 7; vj)

Gasprom plánuje posunúť nín začatia dodávok lu cez plynovod South tam pre globálnu krízu. MOSKVA. Ruský energetický koncern Gazprom chcel pôvodne začať dopravovať plyn cez South Stream v roku 2013. Teraz očakáva, že dodávky cez plynovod by mohli začačať až na konci roka 2014 i 2015. Predstavitelia koncernu to povedali na moskovskej prezentácii plánov investorom.

Náklady na plynovod, ktorý obchádza Ukrajinu, by mali prevýšiť 24 miliárd dolárov (18,76 miliardy eur).

Rusko, ktoré pokrýva asi štvrtinu európskej spotreby plynu, hľadá alternatívne trasy. Príčinou sú spory s Ukrajinou, z ktorých jeden viedol začiatkom tohto roka k dvojtýždňovému prerušeniu dodávok do Európy.

ĎALŠIA DVOJTVARNOSŤ

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 4; Štrbák Matej)

POLITIKA predstaviteľov Smeru nemá dve tváre už len voči zahraničiu a domácemu publiku, ale dokonca i dovnútra štátu. Bolo takmer dojemné sledovať včera ministerku práce Vieru Tomanovú, ako v diskusnej relácii Na telo spokojne pozývala predstaviteľov opozície na spoločné hľadanie východísk z hospodárskej krízy. Iba tri dni predtým sa však premiér Robert Fico nechápavo v parlamente pýtal, o čom by on tak mohol so svojimi oponentmi diskutovať. Odkázal im čosi v tom zmysle, že v pokojných časoch nech si rozprávajú, koľko chcú, no teraz na nich nikto nie je zvedavý. Smerácky šéf parlamentu Pavol Paška zašiel ešte ďalej, keď vyzýval opozičných lídrov, aby sa vzdali poslaneckých mandátov.

Smer je na rázcestí. Musí si vybrať, či v čase krízy uprednostní naháňanie preferencií, alebo dobro krajiny. Zatiaľ vedú zásluhou Fica a Pašku preferencie 2:1.

VRÁTIA ŠTÁTU PENIAZE?

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 3; Mitošinka Martin)

Slovensko možno požiada automobilku o vrátenie dotácie, ktorú dostala Dri príchode na Slovensko

MANAŽÉRI trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroen stále nevedia, koľko eur budú musieť vrátiť štátu za pripravované prepustenie 190 zamestnancov. Pri vstupe na náš trh sa totiž podnik zaviazal, že nebude prepúšťať, čo bolo podmienkou na získanie daňových úľav. Ministerstvo hospodárstva už upozornilo, že počínanie veľkých investorov sleduje. Tvrdý postup chce uplatniť voči tým, ktorí dostali štátnu pomoc a budú prepúšťať bez toho, aby o tom vládu informovali. PSA Peugeot Citroen svoje problémy netají. Prepustiť chce hlavne obslužný personál a technikov prijatých v súvislosti s projektovou fázou nového modelu. Koľko peňazí kvôli tomu vráti, sme sa zatiaľ od hovorcu závodu Petra Šveca nedozvedeli.

Hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara však včera zdôraznil, že počet prepustených nie je istý. "Študujeme zmluvu, aby sme vedeli automobilke povedať, akých miest sa prepúšťanie nesmie dotknúť," uviedol Zvara. Až potom firma definitívne určí, koľko ľudí príde o prácu.

PSA Peugeot dá prepusteným päť- až šesťmesačné odstupné a pomôže im uhradiť cestovné náklady na pohovory. Na oficiálnej stránke závodu pritom automobilka stále robí nábor na nové pracovné miesta.

Automobilky môžu pribrzdiť Slovensko

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 1; Turanský Vladimír, Hargaš Miroslav)

Slabé nákupy, nižšia výroba. Problém hrozí všetkým.

Bratislava - Vláda a Národná banka Slovenska pravdepodobne opäť zoberú do rúk kalkulačku, aby revidovali tohtoročný rast ekonomiky. A to smerom nadol.

Dôvodom je očakávaný prudký pokles automobilového priemyslu. Výpadok by mohol podliezť aj revíziu hospodárskeho rastu, keď ministerstvo financií a centrálna banka zredukovali svoje prognózy na 2,1 až 2,5 percenta. Očakáva sa totiž rast pod dve percentá.

Ešte nižší rast

"Automobilky očakávajú v tomto roku pokles celkovej produkcie o 18 až 25 percent," informovalo HN ministerstvo hospodárstva. Vychádza z odhadov automobiliek.

Analytici však očakávajú ešte výraznejší pokles výroby osobných vozidiel. A to až takmer o tretinu. To by spôsobilo asi sedempercentný pokles priemyselnej výroby. "V takom prípade by podľa našich výpočtov HDP vzrástol asi len o 1,8 percenta," povedal hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.

Čaká sa na nové modely

Trojica veľkých zahraničných automobiliek pôsobiacich na Slovensku - Volkswagen, Kia motors a PSA Peugeot-Citroen, vyrobila vlani podľa predbežných údajov okolo 600-tisíc vozidiel. Aj napriek poklesu výroby v poslednom štvrťroku 2008 sa im podľa rezortu hospodárstva podarilo udržať produkciu na úrovni roku 2007.

"Všetky automobilky pripravujú nové modely vozidiel," pripomenul hovorca rezortu hospodárstva Branislav Zvara. Takže čierne prognózy sa podľa neho nemusia naplniť.

Predaj zastal

Kríza ukrojila aj zo samotného predaja nových osobných áut do 3,5 tony, ktorý je najhorší za posledné štyri roky (41,8 percenta). Zatiaľ čo vlani sa ich v prvom mesiaci predalo spolu takmer 7- tisíc, tento rok to neboli ani štyri tisícky.

"Je len logické, že to najviac zasiahlo lídra na trhu, ktorým je značka Škoda," tvrdí pre HN konateľ Škoda Auto Slovensko Matej Bugár. Svoj osempercentný odstup si od druhej značky Suzuki plánuje škodovka udržať prostredníctvom špeciálnych zliav, s ktorými oboznámi verejnosť v priebehu niekoľkých dní.

----

Slovensko a "jeho" autá

- pokles celkovej produkcie automobiliek 18 - 25%

- pokles predaja áut (medziročne za január) 41,8 %

- odhad rastu* HDP 1,8 %

*podľa UniCredit Bank

Autá ťahali ekonomiku, dnes ju sťahujú

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 4; Turanský Vladimír)

Po spomalení automobiliek môže HDP klesnúť pod dve percentá. Vláda dnes rozhodne, ako s tým bojovať.

Bratislava - Hospodárska kríza môže zasiahnuť Slovensko silnejšie, ako sa očakáva. Nie je preto vylúčené, že ministerstvo financií a Národná banka budú znova musieť znížiť prognózu rastu našej ekonomiky, ktorý predpokladajú na úrovni 2,1 až 2,5 percenta. Dôvodom je očakávaný prudký pokles výroby osobných motorových vozidiel.

"Podľa predbežných údajov, prognóz a odhadov založených na trendoch, očakávajú automobilky v tomto roku pokles celkovej produkcie zapríčinený nedostatkom odbytu o 18 až 25 percent," informovalo HN ministerstvo hospodárstva. Vychádza z predpokladu marketingových a odbytových oddelení automobiliek. Analytici však hovoria o ešte výraznejšom poklese výroby vozidiel. A to až o 25 až 30 percent. "V takom prípade by HDP podľa našich výpočtov vzrástol asi len o 1,8 percenta," povedal hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.

Ďalší balíček vlády

Automobilky oceňujú, že vláda sa snaží zmierniť negatívne dôsledky poklesu produkcie na zamestnanosť. "Ich manažéri vítajú, že rezort práce by mohol kryť časť nákladov na školenia a rekvalifikáciu zamestnancov, ktorí nebudú priamo zapojení do výroby," informoval hovorca rezortu hospodárstva Branislav Zvara.

Či sa bude dnes vláda zaoberať aj pomocou automobilkám, nie je jasné, hoci má v programe ďalší balíček protikrízových opatrení. Nedávno ich prerokovala so samosprávou obcí a miest, odbormi a bankami. Mala by sa zaoberať zmenami v zamestnaneckých prémiách, skrátením lehoty vratký DPH zo 60 na 30 dní, či vykupovaním nezaplatených splátok za hypotéky, ak na ne nebudú mať ľudia peniaze kvôli strate zamestnania. Zvýšením prémií chce vláda pomôcť pracovníkom s najnižšími príjmami. "Máme však obavu zo vzťahu zamestnaneckej prémie k minimálnej mzde. Lebo ak sa kvôli prémii nebude dvíhať minimálna mzda, spôsobí to problémy v mzdách viacerých profesií," upozorňuje prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Odbory však premiéroví Robertovi Ficovi sľúbili, že pri rokovaní o mzdách nebudú počas krízy "tlačiť na pílu". Tento prísľub označil Fico za jedno z "najvýznamnejších politických rozhodnutí, aké vôbec bolo urobené v období krízy". Kabinet by mal posúdiť aj návrhy expertov týkajúce sa zjednodušenia podávania daňového priznania.

Stále len analyzuje

Keby však vláda svoje zámery a uznesenia realizovala rýchlejšie a dôslednejšie, Slovensko by teraz mohlo lepšie čeliť dôsledkom ekonomickej krízy. Týka sa to napríklad využívania rekreačných poukazov na zintenzívnenie domáceho cestovného ruchu, ale aj unikátneho zdravotníckeho a technologického komplexu - cyklotrónového centra. Vláda im dala prívlastok "protikrízové", hoci s nimi nedokázala doteraz pohnúť.

"Na stole je návrh, ktorý analyzujeme a nechcem povedať, či bude, alebo nebude prijatý," povedal v piatok Fico o rekreačných poukazoch. Pritom vláda ich prideľovanie zamestnancom odsúhlasila už v roku 2007. Keby tieto šeky v hodnote 332 eur (10-tisíc korún) dostali už vlani, napríklad tohtoročná zimná sezóna by bola u nás oveľa lepšia. Prevádzkovatelia rekreačných stredísk tvrdia, že je najhoršia za posledné desaťročia. Ľudia totiž kvôli kríze šetria a mnohí sa zimnej dovolenky zriekli. "V decembri a januári klesla návštevnosť Vysokých Tatier o 30 až 50 percent," upozorňuje riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý.

Polovicu hodnoty šekov by si síce museli ľudia zaplatiť zo svojho, ale na druhú by prispeli zamestnávatelia. Štát by im za to znížil dane. "Pochybujem, že teraz, keď všetky firmy bojujú o každú korunu a prepúšťajú, mohli by zamestnancom dávať takéto bonusy," reagoval na možnosť využitia šekov tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Budú peniaze na cyklotrón?

Vláda už viackrát deklarovala, že chce dokončiť cyklotrónové centrum. Jej kroky to však nepotvrdzovali. A to napriek tomu, že by prispelo k účinnejšej liečbe rakoviny najmodernejšou protónovou terapiou. Centrum by prispelo k rozvoju viacerých odvetví. Napríklad aj energetiky. Vláda nechala vlani urobiť na cyklotrón audit, ktorý stál 75 miliónov korún (2,48 milióna eur). Podľa viacerých našich expertov bol zbytočný. Lebo aj tak len potvrdil to, čo hovorili predtým, že tento zdravotnícko-vedecký komplex treba dokončiť. Teraz to vyplýva aj z návrhu uznesenia vlády. V tomto roku však na dokončenie centra treba 49 miliónov eur (1,4 miliardy Sk). Či ich vláda v súčasnej kríze nájde, nie je isté.

Česi dokážu stiahnuť nadol aj nás

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 1; lub, red)

Po Nemecku a Česku môže padnúť aj Slovensko, pripúšťajú analytici.

Bratislava - Zo západu sa blíži ochladenie ekonomiky. Nemecko sťahuje Česko, Česko sťahuje Slovensko.

Rizikoví susedia

Česká centrálna banka avizuje pokles ekonomiky o 0,3 percenta, vládna Národná ekonomická rada dokonca o dve percentá, dosah na nás zostáva otázny.

Analytici však zdvíhajú prst. "Stagnáciu, ako aj scenár recesie slovenskej ekonomiky nemožno absolútne vylúčiť," prízvukuje analytička Poštovej banky Eva Sárazová.

Tretina českého exportu smeruje do Nemecka, ktoré už recesiu pocítilo. V Česku končí 13 percent a ďalej na západe pätina našej produkcie. "Keď sa pozeráme na celý posledný kvartál, priemysel padá, export padá, spotreba domácností je veľmi slabá," hodnotí našich susedov Vladimír Pikora z Next Finance.

Nás zatiaľ chráni členstvo v eurozóne a nižšie mzdy. Firmy tak čelia menším kurzovým výkyvom pri obchode v eurách, a investori ušetria na výplatách.

Opatrenia pomáhajú

Tak ako Slováci, aj Česi vkladajú nádeje do protikrízových opatrení vlády. "V krízovom variante počítame s poklesom až do dvoch percent," avizoval český premiér Mirek Topolánke v rozhovore pre české HN.

V Nemecku už opatrenia, zdá sa, zabrali, a do polroka očakávajú zlepšenie podnikateľského prostredia.

Kysučania prichádzajú o prácu v Česku

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 36; sita)

V decembri a januári pribudlo do evidencie nezamestnaných čadčianskeho úradu práce viacero ľudí, ktorí stratili prácu neďaleko za hranicami v Českej republike. Väčšinou ide o zamestnancov, ktorým sa skončili zmluvy na dobu určitú, no sú medzi nimi aj živnostníci. Manžel Anny Chylíkovej má prácu v Ostrave. "Niektorých ľudí z firmy už prepustili, boli medzi nimi aj Slováci, nedáv no to bolo 14 šoférov autobusov," hovorí s obavami žena. Neistota prevláda aj u Márie Veselkovej, ktorej muž už vyše 20 rokov robí vo Vítkoviciach. "Teraz je doma, dva týždne si čerpá dovolenku, ak sa situácia nezlepší, pôjdu na 60 percent, nevieme, čo bude ďalej," obáva sa.

V Česku končia podľa primátora Turzovky Miroslava Rejdu slovenskí živnostníci, ktorí nemajú zmluvy na ďalšie práce. "Pociťujeme to už od decembra," dodáva.

Aj v ďalších prihraničných obciach na Kysuciach ľudia už desiatky rokov dochádzajú za prácou do Ostravy, Frýdku-Místku a Vsetína. "Niektorí sú už od januára doma, iní robia menej dní ako predtým. Aj podnikatelia a živnostníci majú odrieknuté zákazky, čo už mali zazmluvnené," doplnil starosta Korne Jozef Kontrík.

Čo je to prísť o zamestnanie, pozná aj Anna Košelová. Kedysi dochádzala za prácou do Rožnova pod Radhoštěm, kde po siedmich rokoch zamestnanie stratila. Zatvorili celý závod. "Bolo to zo dňa na deň. Rok som bola doma," hovorí žena z Korne, ktorá sa opäť zamestnala v susedných Čechách. Do vlaňajšieho decembra robila pre automobilový priemysel v Kopřivnici, keď jej zmluvu na dobu určitú nepredĺžili presunula sa v januári do Valašského Meziříčí, kde pracuje v mäsokombináte. "Vyzerá to tak, že február bude kritický, je kríza, ľudia toľko nenakupujú, ale v marci a apríli by sa to mohlo usporiadať," dodala.

Spoločnosť A&T Transport z Vysokej nad Kysucou, ktorá prepravuje pracujúcich zo Slovenska do Česka, pocítila tiež úbytok ľudí, najmä na konci roka a počas prvých 15 dní tohto roka. "Minulý rok v prvom polroku sme vozili zamestnancov do dvoch stredísk v Kopřivnici a vo Valašskom Meziříčí, boli to dva až tri autobusy, momentálne sme jednu linku zrušili a jazdíme jedným autobusom. Denne sme priemerne odviezli 150 ľudí, dnes je to o polovicu menej," uviedol riaditeľ spoločnosti Martin Machciník.

Na úrade práce v Čadci v januári pribudlo 632 nezamestnaných, oproti vlaňajšiemu januáru je to o 281 ľudí viac. Z počtu zaevidovaných uchádzačov o zamestnanie v tomto období je asi 13 percent občanov, ktorí sa vracajú z Českej republiky.

Text k foto:

Len málo ľudí sa pracovne uplatní priamo v obciach, veľa Kysučanov dochádza robiť aj do Žilinskej automobilky Kia.

Predaj áut padol o dve pätiny

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 13; Hargaš Miroslav)

V prvom mesiaci tohto roka bolo u nás nahlásených menej automobilov ako v januári 2005.

Bratislava - Hrôzostrašné štatistiky za január sú prvým reálnym obrazom vyčíňania hospodárskej recesie v predaji áut na Slovensku. Medziročný pokles registrácií nových osobných áut o 41,8 percenta je prudkým prepadom v nákupe všetkých značiek. Hoci predajcovia ostávajú stále optimistickí, chlieb im na stôl prinesie len dobrý marketing a sledovanie potrieb zákazníka.

Pozície sa nemenia

Kým o rozdiele niekoľko tisíc nahlásených áut do 3,5 tony medzi decembrom a januárom sa ešte dá hovoriť ako o sezónnom výkyve, pri ročnom poklese o 3 107 registrácií to už také jednoduché nie je. "Na Slovensko už dorazila kríza a spôsobila prepad trhu. Je len logické, že tento pád najviac zasiahol lídra na trhu, ktorým je dlhodobo značka Škoda," tvrdí pre HN konateľ Škoda Auto Slovensko Matej Bugár.

Aj napriek medzimesačnej strate mínus 1 143 predaných áut je mladoboleslavská automobilka s trhovým podielom 15,7 percenta na Slovensku stále najžiadanejšia. Svoj osempercentný odstup si od druhej značky Suzuki plánuje škodovka udržať prostredníctvom špeciálnych zliav, s ktorými oboznámi verejnosť v priebehu niekoľkých dní. "Aj keď sme presvedčení, že súčasná ponuka novoročných cien je porovnateľná s ostatnými európskymi krajinami, máme pripravenú jej ďalšiu úpravu formou akčných cien a modelov," dodal Bugár.

Menším prialo šťastie

Podľa PR manažéra Porsche Slovakia Ľubomíra Beňoviča sa súčasný negatívny vývoj dal očakávať. "Pokles predaja značky Volkswagen v januári predstavoval 28 percent oproti minulému roku, čo je v absolútnom vyjadrení približne 100 vozidiel," spresnil Beňovič. Táto tretia najpopulárnejšia značka na trhu mala problémy hlavne s predajom väčších vozidiel SUV segmentu, ako je napríklad model Volkswagen Touareg, ktorý sa vyrába iba v bratislavskom závode nemeckej automobilky.

"Opatrenia, respektíve cenové akcie, budeme operatívne pripravovať a optimalizovať podľa aktuálneho vývoja," vysvetlil Beňovič. Čoraz väčší dopyt po kompaktnejších osobných vozidlách nám potvrdila PR manažérka spoločnosti Renault Slovensko Jana Rajcová.

"V súčasnosti spotrebitelia vyhľadávajú skôr menšie modely s nižšou spotrebou a lacnejšie automobily," potvrdila Rajcová. Dokazuje to úspech značky Dacia, ktorá aj napriek všeobecným trendom zaznamenala medziročný nárast 30 percent a dosiahla dvojpercentný podiel na trhu vozidiel do 3,5 tony. "Ponuka značiek Renault a Dacia je v tomto smere široká a dokážeme tak uspokojiť momentálne požiadavky trhu," dodala Rajcová.

Hoci je v súčasnej situácii ťažké predpovedať ďalší vývoj, predajcovia sa optimisticky prikláňajú skôr k názoru, že po rozptýlení obáv z finančnej krízy a prechodu na euro bude nasledovať stagnácia alebo mierne zlepšenie.

Zarobia menej

"Spotrebitelia potrebujú určitý čas na získanie prehľadu a istoty na trhu, čo sa prejavilo v silnejšej druhej polovici januára 2009," uvažuje Rajcová, pričom východisko vidí v rozšírení možnosti odpočtu dane z pridanej hodnoty. "Zavedenie odpočtu dane z pridanej hodnoty okrem úžitkových aj na osobné automobily pre podnikateľov a živnostníkov je jedna z možností," pokračuje Rajcová. Ďalšia šanca ako zatraktívniť kúpu nového auta, je vznik takzvaného šrotovného, ktoré už udeľuje niekoľko európskych krajín a začína sa o ňom hovoriť aj v Česku.

Funguje na princípe jednorazového príspevku zo štátnej kasy, ktorý nás má motivovať ku kúpe nového auta.

Súčasná situácia vytvára oveľa väčší tlak na predajcov, ktorí musia stiahnuť svoje marže pri predávaných autách na minimum. Ťažiť by tak z nej mohli najmä zákazníci, ktorí doteraz často auto za výhodnejšiu cenu kúpili v niektorom zo susedných štátov.

----

Najpredávanejšie značky aut na Slovensku

Škoda

Predaj jan. 2008

1 588

Predaj jan. 2009

628

Rozdiel v %

-60,5

Suzuki

Predaj jan. 2008

483

Predaj jan. 2009

309

Rozdiel v %

-36

Volkswagen

Predaj jan. 2008

442

Predaj jan. 2009

304

Rozdiel v %

-31.2

Renault

Predaj jan. 2008

427

Predaj jan. 2009

277

Rozdiel v %

-38,1

Zdroj: Združenie automobilového priemyslu Slovenskej republiky

Smutná balada o autách

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 11; Doktor Vladislav)

Láskavosť a úsmev, s akými sa pozerajú na svojich štvorkolesových tátošov majitelia áut, hraničí neraz s láskou. A práve tento vzťah sa v prípade predajcov áut u nás v tomto roku s horkou príchuťou začína meniť na smutnú baladu. Na príbeh tých, ktorí by radi predávali, a príbeh tých, ktorí nemajú za čo kúpiť, alebo vyčkávajú. Rekordný prepad predaja osobných áut, ktorý v januári medziročne dosiahol mínus 42 percent, posunul ich predajcov za rok 2005. Zatiaľ čo v prvom mesiaci tohto roka sa u nás predalo len 3 992 octavií, swiftov, golfov a iných modelov automobilov, v januári 2005 to bolo až 4 351 kusov.

Ani to však nie je koniec smutnej epizódy, ktorou začína prechádzať naša ekonomika. Po minuloročnej stagnácii vo výrobe áut, ktorá bola napriek svetovej ekonomickej kríze viac obdivuhodná ako žalostná, sa začíname pozerať krutej pravde do očí aj na tomto poli priemyselnej produkcie. Len minulý týždeň ohlásil trnavský závod francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroen, že bude prepúšťať aj na Slovensku. Jóbovou zvesťou, ktorá zasiahne našu ekonomiku naplno, je piatkové oznámenie automobiliek Volkswagen, PSA a Kia, že v tomto roku očakávajú pokles produkcie áut na Slovensku o 18 až 25 percent. Ďalší pokles rastu ekonomiky, ktorý môžeme v súvislosti s touto správou očakávať, nás posunie na hranicu, ktorá bude Slovensko len nevýrazne oddeľovať od štátov s poklesom hrubého domáceho produktu.

A tak ako automobilkám nezostáva nič iné, len čakať na dni, kedy budú musieť vyrábať viac áut a nebudú hotovými kusmi zapĺňať svoje skladové priestory.

Predajcovia musia čakať na časy, kedy sa opäť nájde dostatok fanúšikov ich vystavených modelov, ktorí budú s iskrou v očiach obchádať jednotlivé predajne. Praktické kroky, ktoré môže v tomto medziobdobí uskutočniť vláda, hovoria jasnou rečou. Ekonomika štátu na tom nikdy nie je tak dobre, aby nebolo na čom šetriť. Ak by chcel kabinet Roberta Fica dnes podporiť predaj nových áut, ktorý pozdvihne náladu automobiliek, musí nájsť dostatok peňazí na tzv. šrotovné.

Ak sa Slovensko pred niekoľkými rokmi rozhodlo prejaviť svoju náklonnosť práve k automobilovému priemyslu a podarilo sa mu prilákať z tohto odvetvia dostatok investorov, prispievajúcich k rekordnému rastu jeho hrubého domáceho produktu, dnes by malo o to úpenlivejšie rozmýšľať nad tým, ako svoj vzťah oživiť a urobiť ho do budúcnosti ešte príťažlivejším. V tomto prípade však nestačí iba úsmev, dôležitá je súhra makroekonomických čísiel. A tá nám začína chýbať.

Bojí sa o automobilky!

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. ****, s. 4; sita)

Premiér Fico:

BRATISLAVA - Začal písať listy! Predseda vlády SR Robert Fico sa obrátil na predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a tiež na predsedu Európskej rady a českého premiéra Mirka Topolánka v súvislosti s opatreniami na zmiernenie vplyvov hospodárskej krízy. "Kríza ohrozuje len v krajinách EÚ priamo a nepriamo viac ako 12 miliónov pracovných miest," upozorňuje v listoch Robert Fico a dopĺňa, že jedným z vážne zasiahnutých odvetví je automobilový priemysel. Požiadal preto české predsedníctvo EÚ, aby do programu Európskej rady zaradilo aj túto tému. Sľubuje si od toho oživenie automobilového priemyslu. Závody totiž obmedzujú výrobu a ceny áut znižujú.

Banky znížili poplatky

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. ****, s. 7; čtk)

Mincový tlak pomohol:

BRATISLAVA - Najväčšie slovenské banky zrušili alebo výrazne znížili poplatky za manipuláciu s mincami. V niektorých prípadoch občania a podnikatelia ušetria až 80 percent pôvodnej sumy. Banky pristúpili na zmenu cenníkov po tlaku vlády, ktorá chcela platby za výmenu, vklad či výber mincí zakázať. O návrhu bude rokovať parlament tento týždeň.

Na problém upozornili najmä malí podnikatelia, ktorí po prechode na euro dostávajú väčšiu časť tržieb práve v minciach. V extrémnych prípadoch sa bankové poplatky rovnali hodnote donesenej hotovosti. Banky sa však bránili, že manipulácia s mincami je finančne náročná a majú z nej stratu. Premiér Robert Fico pripustil, že niektoré poplatky by si banky mohli ponechať.

Podľa zverejnených údajov preberajú Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, UniCredit Bank a ČSOB prvých sto kusov mincí bezplatne, výnimkou je VÚB, ktorá nezapočíta poplatok za prvých dvesto kusov mincí.

Chcú rekreačné šeky

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 2; sita)

MINISTERSTVO hospodárstva sa myšlienky zavedenia takzvaných rekreačných šekov stále nevzdáva. Ako povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, napriek doterajšej neohode s ministerstvom financií jeho rezort tento návrh budúci týždeň opäť predloží. Podľa neho je koncept rekreačných šekov, ktoré by zamestnancom umožnili lacnejšiu rekreáciu na Slovensku, postavený na tom, že polovicu hodnoty šeku by si uhradil zamestnanec a druhú polovicu by preplácal zamestnávateľ. "Štát by do toho vstupoval s tým, že by odpustil daň z pridanej hodnoty z tejto sumy," povedal minister.

Hotelom začínajú chýbať biznis klienti

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 13, 16; Gyuránová Mária)

Cestovný ruch. Manažéri uprednostňujú lacnejšie ubytovanie, obsadené nie sú ani kongresové sály.

Bratislava - Luxusné hotely zaznamenali v poslednom období menší záujem o krátkodobé ubytovanie obchodných cestujúcich a znížený dopyt po prenájme kongresových miestností.

Zraniteľný segment

"V januári sme mali dostatok objednávok, no vo februári prišlo akési hluché obdobie," tvrdí marketingová asistentka biznis hotela Aston v Bratislave Zuzana Roková. Podobnú skúsenosť má v súčasnosti väčšina hotelov na Slovensku. "Zaznamenali sme aj menší záujem veľkých firiem," uvádza.

Marta Teplá, riaditeľka bratislavského hotela Arcadia konštatuje, že hotelový segment je veľmi zraniteľný, pretože je to oblasť podnikania, pri ktorom majú klienti možnosť evidentnej úspory nákladov.

"Šetrenie obchodných klientov sa prejavilo aj vo forme zníženého záujmu o predĺženie služobných ciest na víkend a mierne klesol dopyt po doplnkových službách.

V oblasti konferenčného produktu je dopyt zatiaľ stabilný, aj vzhľadom na unikátny priestor," dodáva.

Lacnejšie ubytovanie

V súčasnosti sú podľa odborníkov z hotelovej brandže vyhľadávané najmä komornejšie priestory pre menší počet ľudí. Účastníci konferencií už mnohokrát nebývajú ubytovaní priamo v hoteli, tak ako to bývalo kedysi. Karin Lalíková, marketing and sales manažérka bratislavského hotela Holiday Inn priznala, že aj tomuto hotelu zrušili niekoľko objednávok na konferenčné miestnosti z dôvodu finančnej krízy. "Spoločnosti rušia dlhodobé projekty, snažia sa šetriť náklady. Sú však aj takí, ktorí termín zrušia z iných dôvodov." Dnes je vraj veľmi jednoduché, a takmer až moderné, vyhovoriť sa práve na krízu. Silná je aj absencia podpory zo strany mesta a štátu v oblasti kongresovej turistiky. "Zahraničné spoločnosti si aj vyžiadajú cenové ponuky, ale nakoniec sa rozhodnú pre iné destinácie, ktoré sú lepšie spropagované," dodáva.

Zasiahnuté je celé Slovensko

Situáciu sme preverovali aj v iných regiónoch Slovenska. Renáta Smolková, riaditeľka hotela Dubná skala nám potvrdila, že situácia v žilinskom regióne je zlá. "Síce máme svoju databázu korporátnych klientov a zmluvy podpísané na celý rok 2009, no náš hotel nie je vyťažovaný až do takej miery, ako by sme si želali."

Dopyt po prenájme kongresových miestností je, no január býva všeobecne slabší, takže sa to zatiaľ nevymyká priemeru," dodala. V hoteli Holiday Inn, ktorý patrí v Žiline medzi najmladšie, pocítili pokles biznis klientov zhruba o 30 percent. "Firmy menej míňajú na večierky, no kongresy ešte stále sú, zjavne ešte vo firmách dobiehajú minuloročné rozpočty," povedal Rastislav Slyžko, sales and marketing manažér hotela.

Prázdne Tatry

Tatranský kongresový hotel Bellevue zameraný najmä na organizovanie rôznych školení a seminárov medzinárodného charakteru veľký prepad dopytu nepocítil.

Aj jeho prevádzkovateľ však zápasí s menším počtom rezervovaných víkendových wellness pobytov. Za Grand hotel Praha v Tatranskej Lomnici, nízkotatranský hotel Tri Studničky, Hotel Grand v Jasnej a Grandhotel v Starom Smokovci sa nám vyjadrila marketingová riaditeľka Katarína Šarafínová: "V tomto období sme, bohužiaľ, aj my zaznamenali pokles záujmu o firemnú turistiku a služby s ňou spojené." Situáciu sa snažia zmeniť výraznejším marketingom. "Aktívnejší musia byť naši obchodní manažéri, ktorí cestujú po Slovensku, prípadne Česku a Poľsku, aby našu ponuku odkomunikovali väčšiemu množstvu firiem, a tým pádom sme dokázali tento negatívny vývoj zvrátiť," dodala. Na východe, v košickom hoteli Grand Palace, podľa riaditeľa Jána Kubíčka, pocítili celkovo pokles klientely v horizonte posledných dvoch rokov zhruba o 10 percent. "Kongresové akcie a prenájmy miestností však u nás pokračujú v rovnakej miere ako predtým," hovorí riaditeľ hotela.

Vyrobia menej áut

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 2; sita)

AUTOMOBILKY pôsobiace na Slovensku očakávajú v tomto roku na základe predbežných údajov pokles celkovej produkcie o 18 až 25 percent Ako informovali predstavitelia automobilových spoločností ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, pokles produkcie bude zapríčinený nedostatkom odbytu. Predstavitelia na stretnutí s ministrom ocenili presadzovanie takzvaného flexikonta, čo je systém modifikovaného pracovného času do praxe.

Lacnejšie sú za hranicami

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 2-3; Vydra Jozef)

Kúpu auta v zahraničí si poriadne premyslite

LÁKAVÁ ponuka klesajúcich cien áut aj kurzov v zahraničí zvyšuje záujem o dovoz. Ak si chcete zadovážiť auto sami, rátajte okrem papierovačiek s ďalšími nákladmi, problémy môžete mať aj s autorizovaným servisom. Poplatky za prihlásenie, prevozné značky a povinné poistenie na dovoz vás môžu stáť zhruba 300 eur (vyše 9-tisíc korún), ak auto priveziete zo susedného Česka.

Tam aj v Maďarsku a najmä v Poľsku sa momentálne auto veľmi oplatí kúpiť, keď tamojšie kurzy voči euru v poslednom čase výrazne padli. Bohatšia výbava či lepšia cena lízingu sú zaujímavé bonusy. Doviezť auto z Nemecka znamená, že sa povinne poplatky môžu vyšplhať zhruba na 500 eur (vyše 15 000 korún.) Treba prirátať ešte vyššie náklady na cestu tam aj späť. Pri vývoze nového auta z krajiny nákupu nemusíte platiť daň z pridanej hodnoty na mieste. Tú zaplatíte na Slovensku. Upozornite predajcu, aby vám DPH neúčtoval. Pri kúpe nového auta v zahraničí sa dá ušetriť aj vtedy, ak je daň v krajine kúpy vyššia ako u nás. V českú a Nemecku je rovnaká, Rakúsko má 20, Poľsko 22 a Maďarsko 25 percent.

Najlacnejšie v Poľsku

Najviac môžete ušetriť pri porovnávaných modeloch vďaka prudkému prepadu poľského zlotého u severných susedov. Za najlacnejší Superb dáte menej skoro o 9 900 eur (takmer 300-tisíc korún) ako u nás. Ceny sa však dlho neudržia, aj kurz sa možno posilní. Preto treba konať rýchlo, ak chcete výrazne ušetriť.

Nezabudnite:

* Keď kupujete nové vozidlo v krajine Európskej únie, vybavte si prevoz ne značky a jednorazové zákonné poistenie na čas ich platnosti.

* Pri dovoze z členského štátu Únie neplatíte clo. Od predávajúceho v zahraničí požadujte:

* technický preukaz,

* riadnu kúpno-predajnú zmluvu a doklad o zaplatení,

pri jazdených autách aj:

* protokol o platnej technickej a emisnej kontrole,

* doklad o odhlásení vozidla z evidencie.

Bude z Bratislavy večné stavenisko?!

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. *, s. 8, 9; Lenčová Michala, Kravjar Marek)

Finančná kríza sa prejavila aj u stavebníkov

BRATISLAVA - Finančnou suchotou vďaka svetovej kríze začali trpieť aj naši stavebníci. Aj keď to neradi priznávajú, s dostavbou svojich projektov majú problémy a termíny kolaudácií posúvajú. 0 stavebnú krízu sa pričinili aj banky, ktoré sú opatrné s poskytovaním úverov. Stavebníkom lámu väzy aj klienti. Tí po prudkom poklese cien realít odstupujú od zmlúv. Budú tak metropolu roky hyzdiť rozostavané megastavby?

EUROVEA

Nová mestská štvrť na ľavom brehu Dunaja za 299 miliónov € (9 mld. Sk.) V meste sa pošuškáva, že pre nedostatok peňazí stavebné práce zastavili. Patrícia Hradilová z Eurovey fámu popiera. Vo výstavbe pokračujú podľa harmonogramu, ktorý bol upravený v roku 2007. "Výška predajných cien a ani prenájmy sa nemenili," dodala Hradilová.

Začiatok výstavby...................2006

Pôvodná kolaudácia..................2009

Nový termín kolaudácie..............2010

SLOVANY

Mala to byť nová brána do mesta a zatiaľ to je len pole, čo leží ladom. Doteraz čakali na stavebné povolenie a keď ho získali, čakajú na banku. "Banky nie sú ochotné financovať veľké projekty, lebo samy nevedia, aký je reálny dopyt. My musíme tiež preveriť a oživiť dopyt," povedal Vladimír Vrtiak, konateľ spoločnosti.

Začiatok výstavby 2008

Pôvodná kolaudácia 2010

Nový termín kolaudácie nevedia

TWIN CITY

Najambicióznejší projekt uprostred mesta za 564 miliónov € (17 mld. Sk) má stáť na mieste, na ktorom je zatiaľ iba diera a zbúrané pamiatky. "Finančné krytie máme. Najväčším problémom bol územný plán. Teraz je schválený a čakáme už len na stavebné povolenie," presviedča hovorca stavebníka Roman Karabelli.

Začiatok výstavby 2007

Pôvodná kolaudácia 2011

Nový termín kolaudácie 2012

RIVER PARK

Projekt za 232,4 milióna € (7 mld. Sk), ktorý vyrastá pri Dunaji na Zuckermandeli. Má byť najluxusnejším polyfunkčným objektom v meste. Prvé problémy pripustili developéri J&T na konci lanského roka, keď ceny bytov znížili až o 40 %. "Problém financovania máme vyriešený," tvrdí Maroš Sýkora, hovorca J&T.

Začiatok výstavby 2006

Pôvodná kolaudácia 2008

Nový termín kolaudácie neuviedli

Štát zamestná nových ľudí. Hŕstku

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 9; odu)

Prepustených ľudí štátna správa nespasí. Hoci sa vláda rozhodla bojovať s krízou aj naberaním nových zamestnancov, nie každé ministerstvo má voľné stoličky. A tie, čo potrebujú prijať nových ľudí, uvažujú skôr v desiatkach a nie v stovkách. Pričom doteraz pre krízu stratilo prácu vyše tisíctristo občanov.

Ministerstvo vnútra ponúka na svojej webovej stránke iba sedem pracovných pozícií v rámci celého Slovenska. Polícia hľadá referentov na svoje okresné a obvodné od delenia v Dunajskej Strede, technikov na Krajské policajné riaditeľstvo v Prešove či laboranta do Kriminalistického ústavu v Bratislave. Koľko ľudí by mohol rezort vnútra prijať do polície či na úradnícke miesta v rámci štátnej správy, nevedia povedať. "Presné informácie budeme mať k dispozícii v polovici februára," uviedla Natália Hattalová z komunikačného oddelenia ministerstva.

Armáda tento rok skôr znižuje stavy, ako by naberala. Generálny štáb zruší dve veliteľstva - spojovacie a logistiky. Podľa informácií Pravdy by o prácu malo na prelome júla a augusta prísť 1 200 vojakov. Nábor nových ľudí je tak veľmi obmedzený. "Dlhodobo máme niekoľkonásobne viac záujemcov, ako je voľných miest v ozbrojených silách," uviedla Lenka Halásová zodpovedná za regrutáciu nováčikov.

Rady nezamestnaných rozšíria aj ľudia z ministerstva obrany. K februáru a marcu pôjde preč okolo 1 600 ľudí - najmä úradníci na ministerstve, úra doch a vo vojenských podnikoch. Nových úradníkov nepotrebuje ani rezort práce. Prepúšťať sa síce nechystá, ale ani nových ľudí neberie. "Ak by k tomu došlo, doplnili by sme jedine stavy terénnych sociálnych pracovníkov a pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí," reagoval hovorca Tomanovej ministerstva Michal Stuška.

Naopak, zhruba tridsiatku voľných miest hlási ministerstvo životného prostredia. Zamest- nať mu ich umožní zmena environmentálneho zákona. Vďaka nej sa vytvorí 29 nových úradníckych miest na obvodných úradoch životného prostredia. Dve ďalšie vzniknú na samotnom ministerstve a jedno miesto vznikne v Slovenskej agentúre životného prostredia. Novela počíta s nárastom množstva práce v jednotlivých úradoch. Hlavne v okresoch, cez ktoré vedie diaľnica Dl a rýchlostná cesta Rl.

V školstve pracuje spolu okolo 140-tisíc ľudí, nielen učiteľov, ale aj kuchárok či školníkov. "Na základných školách sa zamestnanosť dokonca mierne zvýšila," uviedol šéf školských odborov Ján Gašperan. Je to dôsledok školskej reformy, ktorá predpísala menej žiakov na jedného učiteľa, ako bolo doteraz. "Ani na vysokých školách nepredpokladám prepúšťanie, študentov je čoraz viac. Výnimkou budú zrejme stredné školy, kde populačná krivka klesá," dodal.

Niektorí učitelia si od budúceho školského roka možno finančne prilepšia aj o desať percent. Predpokladá to návrh zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorý by mal minister školstva Ján Mikolaj (SNS) predložiť do vlády v najbližších týždňoch. Plat učiteľa s vysokoškolským vzdelaním sa začína na sume 539 eur (16 238 korún) v hrubom.

Voľné miesta v štátnej správe

* obvodné úrady životného prostredia

* Slovenská agentúra životného prostredia

* ministerstvo životného prostredia nových ľudí hľadá i polícia, voľné miesta môžu mať hasiči aj horská služba

* prácu nájdu i učitelia základných a vysokých škôl

* ministerstvu práce by sa zišli terénni sociálni pracovníci a pracovníci sociálnoprávnej ochrany deti

* naopak - ministerstvo obrany a armádu čaká prepúšťanie

Lukáš: Kríza posunie ľudí vláčnejším potravinám

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 8; Sedlák Jozef)

Finančná kríza znižuje dopyt po luxusných tovaroch a dovolenkách. Výdavky na potraviny budú ľudia znižovať ako posledné, aj tu však treba rátať s poklesom najmä predaja kvalitnejších a drahších potravín. Tvrdí to ekonóm Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnávanie Zdenek Lukáš.

Ešte pred rokom ceny potravín rýchlo rástli. Teraz mierne klesli, ale ani zďaleka nekopírujú prudký pád cien obilia a mlieka. Čo sa stalo?

Po dvoch menej úrodných rokoch na celom svete zažívame rekordnú úrodu, čo sa prejavuje na padajúcich cenách poľnohospodárskych výrobkov. Ani obchodníci s potravinami, ale ani dodávatelia hnojív a ostatnej chémie pre farmárov sa však neponáhľajú so znižovaním cien.

Je to normálne?

Je to trhovo prirodzené, hoci spotrebiteľa farmár na to doplácajú. Tento fenomén je viditeľný roky. Veľmi dobre ho poznajú automobilisti. Aj posledný veľký pokles cien ropy sa s oneskorením a nie okamžite premietol do zníženia cien nafty a benzínu. Nieje to správne, ale tak to je a nikto s tým doteraz nebol schopný nič urobiť.

Ak je opäť dobrá úroda a lacnejšia ropa, o koľko by mohli klesnúť ceny potravín?

To si netrúfam odhadnúť. Najpravdepodobnejší je len mierny pokles. Mierny preto, lebo hoci klesli ceny surovín, pôsobí finančná kríza. A tá má naozaj dôsledky na celý svet, aj na Slovensko. Klesajúci dopyt po slovenských výrobkoch v zahraničí sa neprejaví len na znížení hospodárskeho rastu, ale aj v rastúcej nezamestnanosti. Tú podporia aj tisíce Slovákov, ktorí pracovali v zahraničí a vracajú sa domov.

Ak rastie nezamestnanosť, klesá kúpna sila. Na čom budú ľudia najviac šetriť?

Na tom, čo si môžu najskôr odpustiť. Nepôjdu na dovolen ku, nekúpia si luxusný priemyselný tovar. Toto je pre poľ nohospodárov a potravinárov do istej miery dobrá správa, ľudia začnú šetriť na potravinách až v ďalšej etape. Ľudia s nižšími príjmami zrejme nezačnú hladovať, ale zmenia jedálny lístok. Nedoprajú si kvalitnejšie, a teda drahšie potraviny. Kríza vyvolá nižší dopyt po výrobkoch zdravej výživy, ako sú ryby, ľudia sa budú orientovať na múčne či lacnejšie mäsové a mliečne výrobky.

Čo z toho vyplýva pre výrobcov potravín?

Určite je kríza zlou správou pre výrobcov potravín s vyššou pridanou hodnotou a súčasne dobrou pre konzervatívnych potravinárov. Tí môžu na odklone spotrebiteľov od drahých potravín získať.

Na Slovensku sa úplne rozpadla výroba bravčového mäsa, polovica spotreby sa dováža z cudziny. Je to v poriadku?

To nie je výsledok finančnej krízy. Už dávno pred vstupom Slovenska do EÚ v rokoch 2000 až 2002 sme upozorňovali, že výroba bravčového na Slovensku, v Česku či v Maďarsku je v porovnaní so zahraničím drahá, preto nekonkurenčná. Po vstupe do únie len došlo k naplneniu prognózy. Kríza môže túto situáciu len zhoršiť.

Na Slovensku cudzinci, najmä Dáni, skupujú veľké farmy. Urýchli kríza predaj podnikov zahraničným investorom?

Záujem západných investorov o pôdu vidno vo všetkých nových členských krajinách EÚ. Najpríťažlivejšie krajiny sú Rumunsko a Bulharsko, kde je aj v porovnaní so Slovenskom cena pôdy oveľa nižšia. Zahraniční investori nie sú špekulanti, ale skutoční podnikatelia na pôde. A takí nakupujú poľnohospodárske podniky aj na Slovensku.

Mnohí farmári žiadajú, aby Slovensko nasledovalo Maďarsko a predĺžilo obdobie zakazujúce predaj pôdy cudzincom...

Chápem to. Keď sa zavádzalo v Rakúsku euro, tiež sa diskutovalo o tom, že spoločná mena prinesie stratu národnej identity. Nič také sa nestalo a nič také podľa mňa nehrozí ani pri predaji pôdy. Pôdu predsa štát predajom nestráca, neprichádza o rozlohu. Pôda je našťastie neprenosná, podlieha slovenským zákonom. Ak z nej cudzinec riadne platí daň a riadne na nej hospodári, tak je to stále lepšie, ako keď ju vlastní Slovák, ktorý sa o pôdu nestará a polia pustnú.

Text k foto:

Kríza je zlou správou pre výrobcov potravín s vyššou pridanou hodnotou, tvrdí Zdenek Lukáš, odborník na poľnohospodárstvo krajín východnej a strednej Európy.

Kríza kreše tržby a zisky v gastronómii

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 6-7; Lednická Nina)

Majiteľom hotelov a reštaurácií klesli tržby za posledné tri mesiace miestami aj o 30 percent. Podľa oficiálnych údajov minuloročný december bol veľmi zlý, tržby sa prepadli o takmer desať percent. A horšie tržby cítili hotely aj reštaurácie už aj v novembri či októbri. Vianoce síce situáciu mierne zlepšili, podnikatelia z oblasti gastronómie a hotelierstva hovoria o zlých časoch. Vinníkom je vraj kríza a zavedenie eura.

Pred dvoma rokmi v novembri bola tržba Klubu 44 v Stupave 550-tisíc korún (18 256 eur). Minulý rok sa však znížila až o 150-tisíc korún (4 979 eur). "V decembri sme sa zasa pozviechali, no tohtoročný január je veľmi zlý," povedal spolumajiteľ klubu Stanislav Hromkovič. V jeho klube nielenže ľudia začali obmedzovať objednávky a nepijú tak ako po minulé roky. "V sobotu okolo polnoci máme v poslednom čase poloprázdnu diskotéku. Stoly zívajú prázdnotou," dodal Hromkovič.

O nič lepšie to nevyzerá ani na horách, napríklad vo Vysokých Tatrách. "Je vrchol zimnej sezóny a Tatry sú bez života a ospalé," opísala riaditeľka hotela International vo Veľkej Lomnici Zuzana Šedivá. Šedivá je aj viceprezidentkou Zväzu hotelov a reštaurácií na Slovensku. Pokles tržieb v hoteloch aj reštauráciách pociťujú Podľa nej takmer všetky prevádzky.

"Na vine nie je len finančná kríza. Zavážilo aj zavedenie eura," uviedla Šedivá.

Podľa Šedivej je cestovný ruch ukazovateľ výšky životnej úrovne obyvateľstva. "V súčasnosti na celom svete vládnu neisté časy a ľudia nevedia, čo bude zajtra. Ľudia nepôjdu na dovolenku, keď sa boja, či sa po návrate budú mať kam vrátiť do práce," vyslovila sa Šedivá.

Menej peňazí v kase si všimol aj riaditeľ hotela Patria na Štrbskom Plese Jozef Bendžala. V hoteli Patria poklesli tržby za posledné tri mesiace až o 20 percent.

Aký bude tento rok pre majiteľov hotelov a reštaurácií, je teraz ešte priskoro hodnotiť. Podľa Šedivej sa však výhľady na budúce mesiace neukazujú v dobrom svetle. "Čo je príčinou poklesu návštevnosti a ziskov, zatiaľ nevieme presne určiť, no nasledujúce obdobie bude zrejme horšie ako minulé roky," uzavrela Šedivá.

*****

 Koľko utŕžili:                  mld. Sk       zmena za rok

 Maloobchod                       51.3            +3.2 %

 V tom:

 predajne s prevládajúcim predajom

 potravín, supermarkety            9.65           +3.6 %

 predaj v nešpecializovaných predajniach,

 obchodné domy, hypermarkety      14.02          -18.3 %

 špecializ. predajne

 (obuv, mäso a pod.)              16.33          +19.7 %

 trhoviská                         7             +19.5 %

 Predaj a údržba vozidiel         17.66           -0.2 %

 V tom:

 predaj motorových vozidiel        9.50           -7.1 %

 údržba                            1.85          -13.4 %

 Predaj súčiastok                  1.06          +20.5 %

 maloobchodný predaj pohonných látok              +4.6 %

 Reštaurácie a hotely              3.6            -9.3 %

 ZDROJ ŠÚ SR

Slováci už nakupujú s rozumom

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 6; Kucejová Vladimíra)

Ľudia už aj na Slovensku začali viac uvažovať nad tým, čo a koľko si vložia do nákupných košíkov. Nemíňajú už bezhlavo ako ešte pred vyše rokom. Tržby sa obchodníkom ešte neprepadli do mínusu ako v Nemecku či vo Veľkej Británii, ale niektoré druhy predajní už hlásia pokles oproti štedrému roku 2007. Vianočné odmeny a trináste platy ľudia na Slovensku v decembri nemíňali tak bezhlavo ako predošlé dva roky.

Decembrové tržby boli lepšie o tri percentá, rok predtým však minuli až o sedem percent viac. Hypermarkety so zmiešaným tovarom, kde neprevláda predaj potravín, však už pocítili jasný prepad. V decembri tak ľudia v nich minuli takmer o 20 percent menej peňazí. Potvrdil to Štatistický úrad, keď zverejnil decembrové čísla o tržbách v obchodoch.

"Ľudia sú teraz uvážlivejší. Nekupuje sa nadbytok potravín," povedal Ľubomír Drahovský, analytik agentúry Terno. V ekonomicky silných regiónoch podľa neho kupovali obyvatelia nad vlastnú spotrebu. "Plytvalo sa tak, a to najmä potravinami," dodal Drahovský.

Tento rok preto budú ľudia viac vyhľadávať diskontné predajne. Ich zúžený sortiment bude domácnostiam stačiť. Začne rásť skupina spotrebiteľov, ktorá uprednostní kvalitu a čerstvosť potravín za primeranú cenu. "Ukazuje sa, že rok 2009 môže v potravinárskom obchode znamenať rast obratu dva až päť percent v priemere," dodal Drahovský. Celý minulý rok bol podľa neho vplyvom zbavovania sa korún ešte rokom dobrého rastu tržieb. Najúspešnejších 50 obchodníkov priemerne z\s-kalo od ľudí o takmer pätinu lepšie tržby.

Obchodníci si informácie o tržbách strážia, na otázku Pravdy, ako sa prejavili nižšie sumy v kase, odmietli odpovedať. Priznávajú však, že vstup do roku 2009 bol pre väčšinu spotrebiteľov opatrný. "Nárast tržieb sa pohyboval do 3 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Je to spomalenie, s ktorým sme počítali," povedal Gabriel Csollár, predseda COOP Jednota Slovensko. Dôvodom je podľa neho zmena meny.

Oveľa nebezpečnejší vplyv na spotrebu obyvateľstva, a tým aj výšku nákupov, prinesie hospodárska kríza v nasledujúcich mesiacoch. "Pri všetkom optimizme, ktorým oplývame, zrejme dôjde k prepadu. Pesimisti hovoria, že možno aj o viac ako 10 percent," dodal Csollár. Podľa neho začnú ľudia nakupovať čo najbližšie k domovom, aby ušetrili na doprave, a možno začnú uprednostňovať lacnejšie potraviny.

Ešte v decembri minulého roka očakávali obchodníci tržby siahajúce do výšok. S príchodom eura sa predpokladalo, že ľudia budú nakupovať potraviny do zásoby. "Pre prípad, že by nastal problém v nákupoch počas prvých 16 dní s novou menou," vysvetlil Drahovský z agentúry Terno. Nestalo sa tak. "Hospodárska kríza upozornila spotrebiteľov, aby boli obozretnejší a začali šetriť," doplnil analytik.

Veľmi dobré tržby z predaja v poslednom mesiaci roku 2007 sú podľa neho dôsledkom zavádzania eura. "Obchodníci sa začali pripravovať na príchod eura. Upravili ceny a stanovili ich reálnu výšku, ktorá predstavovala nielen náklady na výrobu, spracovanie a predaj, ale aj určitú maržu," vysvetlil Drahovský. Ceny v obchodoch sa preto zdvihli a spolu s nimi aj tržby obchodníkov.

Vláda tvrdí, že odľahčí podnikateľov od administratívy

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 35; sita)

Jedným z opatrení vlády na preklenutie finančnej krízy má byť zníženie administratívnej záťaže podnikateľov. Opatrenia, ako zrušenie povinnosti viesť knihu jázd so zavedením možnosti paušálneho odpočtu 80 percent nákladov na pohonné látky či posunutie termínov na podanie daňových priznaní, prijala piatok Rada pre hospodársku krízu a dnes by sa nimi mal zaoberať kabinet Róberta Fica.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Kazimíra sa zmeny vykonajú cez úpravy v zákonoch o dani z príjmov, o dani z pridanej hodnoty, o spotrebnej dani z liehu a z minerálnych olejov a v zákone o účtovníctve. Vláda by mala tieto návrhy posúdiť popri iných opatreniach. Kabinet by sa mal zaoberať aj návrhmi na skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty zo 60 na 30 dní a zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníkov a následne aj rozšírenie dopadu zamestnaneckej prémie. Ministerstvo hospodárstva chce oživiť cestovný ruch zavedením takzvaných rekreačných šekov. Pri ich využití na dovolenku na Slovensku by z nich polovicu splácal zamestnávateľ, polovicu zamestnanec a štát by zo sumy odpustil DPH. Ministerstvo financií však nesúhlasí s tým, aby štát prišiel o daň.

Opozícia presadzuje, aby sa na Slovensku v čase krízy znižovali odvody pre zamestnancov. Opatrenia, ktoré zatiaľ prijala Rada pre hospodársku krízu, sú podľa člena rady a zástupcu opozície Vladimíra Tvarožku zatiaľ nepostačujúce na oživenie ekonomiky.

Stimuly

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 6; Tóth Ján)

V súčasnosti sa síce trochu oneskorene, ale o to intenzívnejšie diskutuje o tom, aké opatrenia by mala prijať hospodárska politika na stimulovanie ekonomiky. Na ich tvorbe sa zúčastňujú politici a zainteresované strany -odborári a zamestnávatelia. Chýba však diskusia nezávislých ekonómov. V minulom týždni bolo preto zaujímavé vypočuť si prednášku člena bankovej rady Ódora o sumarizovaní výsledkov najnovších štúdií svetových ekonómov.

Tradičná teória naznačovala, že fiškálne výdavkové stimuly by mohli byť účinnejšie ako daňové. Najnovšie akademické štúdie skúmajúce dostupné štatistické dáta (vrátane ekonómky a členky Obamovho tímu) však naznačujú opak. Daňové stimuly sa ukazujú ako prekvapujúco efektívne, zatiaľ čo zvyšovanie výdavkov nenadchlo ich dosahom. Zvyšovanie výdavkov vytláča súkromné investície aj bez zvyšovania úrokových sadzieb. Zároveň sa však ukazuje, že ničnerobenie, a teda dlhšie obdobie, keď ekonomika pracuje pod svojím potenciálom, by mohlo poškodiť samotný dlhodobý rast. V prípade posledných kríz v Japonsku, Južnej Kórei a Škandinávii sa ukázala ako najlepšia politika zameraná okrem finančného sektora aj na "dlhodobý rast, liberalizáciu, flexibilitu trhu práce a prilákanie zahraničných investícií" zavedená v Južnej Kórei.

Čo to pre Slovensko znamená? Keďže výsledky nie sú jednoznačné, je zrejme dobré robiť aj príjmové, aj výdavkové stimuly. Väčšia váha by mohla byť na príjmových stimuloch, ako je zníženie daní a odvodov, resp. navrhované zvýšenie odpočítatelnej položky a daňový bonus. Okrem posilnenia automatických stabilizátorov (napríklad dočasným predĺžením času poberania dávok v nezamestnanosti), by sa vláda mohla sústrediť aj na okamžité posilnenie výstavby diaľnic, najmä financovaným cez eurofondy. Investície mimo verejných statkov nie sú odporúčané.

Ján Tóth, hlavný ekonóm UniCredit Bank

Eurofondy čakajú na zjednodušenie

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 7; Onuferová Marianna)

Keď sa spýtate ministerstiev na problémy s eurofondmi, povedia, že tam v podstate žiadne nie sú Premiér tlačí na to. aby sme v čase krízy lepšie využívali peniaze z eurofondov. Nedávno svoje predsavzatie podčiarkol vyjadrením, že šetrenie vo verejnej správe sa nedotkne peňazí vyčlenených na spolufinancovanie projektov z eurofondov.

BRATISLAVA. Keď sme zisťovali, čo už vláda, prípadne Rada pre hospodársku krízu, urobila pre zjednodušenie čerpania európskych peňazí, ďaleko sme sa nedostali. Kompetentní sa to ešte len chystajú riešiť.

Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál povedal len toľko, že na rade sa zatiaľ hovorilo iba o vytvorení osobitnej pracovnej skupiny. V jej kompetencii budú výlučne eurofondy. Pripojil aj zopár postrehov: "Peniaze pre programové obdobie do roku 2013 sa treba pokúsiť presunúť na čo najbližšie obdobie. Ak by to bolo možné, treba popresúvať zdroje aj medzi jednotlivými programami."

Koľko čerpáme

Európska únia nám už síce pred časom vyčlenila peniaze na druhé programové obdobie, teda na roky 2007 až 2013, no stále sme nevyčerpali všetky peniaze určené na roky 2004 až 2006. Tie sa dočerpávajú teraz.

Podľa štatistiky ministerstva financií Slovensko k 31. januáru čerpalo necelých 92 percent peňazí z prvého programového obdobia. Z celkového objemu 1,169 miliardy eur sme tak zatiaľ vyčerpali 1,075 miliardy.

Z tabuliek, ktoré ukazujú prehľad zazmluvnených projektov v rámci druhého programového obdobia, vyplýva, že v niektorých oblastiach nie sú schválené žiadne projekty. "Prvé dva roky druhého programového obdobia sú blízko nule. V niektorých oblastiach, napríklad pri diaľniciach alebo informatizácii či na ministerstve hospodárstva sa nečerpalo zatiaľ nič," hovorí zástupca opozície v Rade pre hospodársku krízu Vladimír Tvaroška.

Hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara nesúhlasí. "Ten, kto niečo také tvrdí, zavádza. Naopak, oproti minulému obdobiu je proces nastavený a rozbehnutý oveľa efektívnejšie a skôr," povedal.

Podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý zodpovedá za eurofondy, tvrdí, že až v závere roka 2010 budeme vedieť, koľko zdrojov sme skutočne vyčerpali na zazmluvnené projekty za rok 2007. "Režim je upravený tak, že sa pripravia zmluvy, peniaze sa presunú na konkrétnych žiadateľov a tí majú tri roky čas na ich čerpanie," povedal.

Na otázku, či je s čerpaním eurofondov spokojný, podpredseda vlády povedal: "Ja som stále nespokojný, lebo ak by som bol spokojný, tak by sa nič neurobilo."

Priveľmi prísna kontrola

Ľudia z praxe vedia problém pomenovať ešte jasnejšie: prehnaná byrokracia a málo ľudí, ktorí majú eurofondy na starosti. "Každý materiál alebo potvrdenie musíte predložiť v niekoľkých kópiách. Napríklad v Nemecku stačí iba originál. Rovnako pri vyúčtovaní projektov musíte predložiť bločky ku každému výdavku a keď si myslíte, že je to už všetko, vypýtajú si ešte ďalšie. Lehoty sa tak predlžujú," hovorí jeden z predkladateľov projektu.

Ďalší problém je v tom, že sa takmer vôbec neposkytujú zálohové platby. Žiadateľ, ktorému prešiel projekt, tak musí najprv do projektu investovať vlastné alebo požičané peniaze a až následne si to nechať preplatiť. No to môže trvať aj dva roky.

Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka vidí problém v zákone o finančnej kontrole. "Európska únia nám hovorí, aby sme kontrolovali päť percent výdavkov na projekty. My robíme preventívne stopercentnú kontrolu a následne ešte zhruba päťpercentnú.

Námatkovú kontrolu robí aj Najvyšší kontrolný úrad. Celá byrokracia vychádza z našej legislatívy," povedal Chren. Najviac tým trpí európsky sociálny fond. Tieto projekty majú veľmi malé výdavky a každú malú sumu treba zdokladovať.

Problém je aj byrokracia

Ministerstvo financií o zmene zákona neuvažuje. "Jeden z hlavných dôvodov je ten, že v prípade neoprávneného čerpania výdavkov nám ich Európska únia nepreplatí. Jednoznačnú odpoveď by však dala štatistika neoprávneného čerpania výdavkov. Bolo by dobré to zosu-marizovať," povedal Šmál.

Priestor na zmenu nevidí ani Čaplovič. "Audítori z komisie nás sem nechodia pohladiť, ale hľadajú aj najmenšiu chybu." Podľa jeho slov má Česko možno jednoduchšie podmienky, ale o to má väčšie problémy v komisii pri hodnotení. "Nerád by som sa dostal do takého stavu, že niekto by sa tešil, že dostal peniaze, a potom by sme mali dopadnúť ako Bulhari. Tí majú zmrazené všetky fondy," dodal.

Niektoré ministerstvá pripustili, že problém, prečo sa eurofondy veľmi nečerpali, bol aj v nedostatku ľudí. Teraz ich vraj vyčleňujú viac. Pri niektorých programoch začali poskytovať viac zálohových platieb alebo zjednodušili postupy pri predkladaní záloh. Ministerstvo hospodárstva pripravuje dohodu s bankami pri financovaní projektov. "Najväčšiu šancu vidím v tom, že odbyrokratizujeme niektoré činnosti. Je vecou jednotlivých riadiacich orgánov a ministerstiev, aby viac komunikovali a výraznejšie spolupracovali s regionálnymi samosprávami," povedal.

Podľa Tvarošku ministerstvá neskoro pripravujú výzvy na predkladanie projektov, sú nejasné pravidlá, ktoré sa navyše často už v priebehu vypísanej výzvy zmenia.

Text k foto:

Na prehnanú byrokraciou pri eurofondoch trpia najmä projekty zamerané na sociálnu prácu či vzdelávanie, ktoré majú spravidla veľa malých výdavkov.

komentár Kríza ako náplasť na kšefty

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 16; Morháčová Jana)

Od chvíle, keď Slovensko podpíše prvú veľkú PPP zmluvu na súkromnú diaľnicu, zrejme krajinu delia už len hodiny. Súkromné diaľnice budú podľa premiéra Róberta Fica dobrým liekom na ekonomickú krízu. Vďaka stavaniu na 30-ročný dlh sa o nejakú desatinku nafúkne výkon slovenskej ekonomiky a prácu nájde časť ľudí, ktorých vyhadzujú z fabrík.

Vďaka tomuto dookola opakovanému tvrdeniu sa tlak na uzavretie PPP zmlúv na súkromné diaľnice v posledných týždňoch stupňuje. Otázka, za akú cenu to bude, odchádza do stratená... Cena mala byť jediným ukazovateľom, ktorý povie, či sa súkromná diaľnica Slovensku oplatí. Márne rezort dopravy uvádza varovania, že počas krízy sú v ponuke len drahé peniaze. Minister financií Ján Počiatek mlčí, zabúda na sľub spred roka, že si na cenu súkromných diaľnic riadne posvieti.

Tlak na uzavretie akokoľvek (ne)výhodnej zmluvy sa stupňuje. A realita vzbudzuje podozrenia. Napríklad minister dopravy Ľubomír Vážny len v stredu oznámil, že na stole sú dve ponuky na v poradí druhý balík súkromných diaľnic. Vraj sa ešte skutočne súťaží, vyjednáva. A premiér Róbert Fico už na druhý deň v rámci ospevovania vlastných protikrízových opatrení medzi rečou oznámi, že zmluva na túto diaľnicu bude za 3,3 miliardy eur (skoro 100 miliárd slovenských korún). Na otázky z čoho a ako sa bude tento projekt splácať, vláda neodpovedá. V čase, keď Slovensko bude končiť so splácaním prvých súkromných diaľnic - ak mu osud dopraje dostatok zdravia - bude mať Róbert Fico asi 75 rokov. A obyvatelia Slovenska už splatených neuveriteľných 150 až 250 miliárd korún. A že to bude o nejaké miliardy navyše? Nič to! Veď bola kríza!! A touto nálepkou sa dobre zakryje aj najväčší či najdrahší kšeft v histórii Slovenska.

Dosahy krízy môžete zmierniť. Šetrite

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 8; čimová Denisa)

Firmy prepúšťajú ľudí a väčšina z tých, čo o prácu  nepríde, s nárastom platov nemôže počítať. Neostáva teda nič iné, len hľadať možnosti úspor doma.

BRATISLAVA. Ak sa vám zdá, že prvý mesiac hospodárenia v novej mene nedopadol z pohľadu vášho rodinného rozpočtu veľmi lichotivo, obávate sa dosahov finančnej krízy, a preto chcete viac šetriť, pozrite sa na svoje výdavky po položkách.

Usporte vo vlastnom byte

Veľká časť každomesačných výdavkov je za služby spojené s bývaním. Tým, ktorí ešte byt či dom nemajú, ale môžu získať hypotéku, Pavol Ďurkovič, analytik spoločnosti AWD, odporúča zaobstarať si vlastné bývanie. "Peniazmi, ktorými by si platili podnájom, môžu splácať úver."

Vo vlastnom, ale aj v prenajatom byte možno dosiahnuť značné tepelné úspory. Podľa Vojtecha Hollana z Energetického centra Bratislava sa dá zmenou užívateľského správania v domácnosti ušetriť až tretina nákladov. Rozdiel jedného stupňa Celzia v byte alebo dome predstavuje šesťpercentné zníženie nákladov v spotrebe tepla. Stačí vhodne regulovať teplotu v byte, utesniť škáry či nahradiť spotrebiče s vysokou spotrebou energie úspornejšími.

Plaťte to, čo využívate

Ak chcete minimalizovať výdavky, ktoré putujú na konto vašej banky, zmapujte si, či využívate balíky alebo programy, ktoré ste si u nej objednali. "Základnou zásadou je neplatiť za to, čo nevyužívate, a na tom, čo využívate, získať zľavu," vraví analytik AWD. V prípade bankových operácií to znamená nielen správne si zvoliť účet či balík služieb, ale zároveň obmedziť transakcie, ktoré sú drahé, napríklad výbery hotovosti v pobočke alebo z cudzích bankomatov, finančné prevody robiť bezhotovostne.

Pri snahe zhodnotiť úspory platí, že netreba dlhodobo nechávať peniaze na bežných účtoch. Radšej zvoliť sporiace účty s vyšším úročením alebo úspory investovať. Sporiace produkty, ktoré sú z pohľadu nákladov a výnosov neefektívne, radí Ďurkovič nahradiť inými. Pozornosť by ste mali venovať aj poistným produktom. Neplaťte tie, ktoré vám nezaisťujú potrebnú ochranu.

Milan Gigel z portálu domacnost.sme.sk odporúča nezabúdať na prehodnotenie paušálnych platieb mobilným operátorom. "Ak využívate paušálne programy minimálne, možno vám rovnakú službu za menej peňazí ponúkne predplatená karta," radí. Keď sa vám zdajú vysoké aj sumy za káblovú televíziu či internetové pripojenie, uvažujte o alternatíve.

S peniazmi opatrne

Aj keď sú ľahko dostupné peniaze, ponúkané formou úverových rámcov na účtoch, kreditných kariet či splátkovým predajom veľkým lákadlom, v čase krízy, keď nemáte istotu, že neprídete o prácu, si treba každú pôžičku dôsledne premyslieť. Keď využijete možnosť úver čerpať, treba tak robiť účelne.

Ak nemáte istotu, že o prácu neprídete, opatrne treba tento rok pristupovať aj ku kúpe letnej dovolenky. Skorou kúpou sa síce dá získať zaujímavá zľava, ale ak o pár mesiacov nebudete mať pre stratu zamestnania na doplatenie zájazdu, na storno poplatku pobytu môžete stratiť.  

Sociálna poistovňa ešte krátené dôchodky nevracia

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 4; Sélešová Slávka)

Vrátenia peňazí, o ktoré prišli niektorí dôchodcovia za predošlej vlády, sa zatiaľ nedočkal ani jeden z nich. Zákon, podľa ktorého má týchto ľudí Sociálna poisťovňa čiastočne odškodniť, síce platí už mesiac, doteraz však poisťovňa riešila akútnejšie veci: prepočítavanie najstarších dôchodkov, januárovú valorizáciu a prechod na euro. Kedy začne s doplácaním protiústavné krátených dôchodkov, zatiaľ nie je jasné. Stihnúť to však musí do konca roka.

"Zatiaľ sa prepočítanie dôchodkov pripravuje. Je administratívne náročné a musí sa vykonať ručne. Sumy dôchodkov budú stanovené do konca tohto roka tak, ako to ukladá zákon o sociálnom poistení," uviedla hovorkyňa poisťovne Lýdia Výborná.

Ide zhruba o 23 a pol tisíca dôchodkov, ktorým poslanci parlamentu za predošlej vlády v rokoch 2005 a 2006 obmedzili alebo zrušili valorizáciu. O tom, že išlo o protiústavný krok, rozhodol vlani Ústavný súd. Vrátenie aspoň časti peňazí a zvýšenie dôchodkov na takú úroveň, akú by mali, keby poslanci v minulosti nerozhodli inak, zaradila ministerka práce Viera Tomanová do poslednej novely zákona o sociálnom poistení.

V roku 2005 sa to dotklo ľudí s dôchodkami nad 10 937 korún, ktoré sa mali zvýšiť o 8,85 percenta. V roku 2006 prišli o valorizáciu ľudia s penziou nad 17 200 Sk. Mala sa zvýšiť o 5,95 percenta. Priemerne im Sociálna poisťovňa vráti okolo 139 € (4 200 Sk). Zároveň sa poškodeným penzistom zvýšia dôchodky o percento, o ktoré mali byť valorizované pred rokmi. V doplatku sa prejaví aj 6,95-percentná valorizácia za rok 2009.

Ukrátení boli aj niektorí poberatelia vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov, aj poberatelia úrazovej renty.

Diaľnica do Bystrice sa ide stavať, peniaze isté nie sú

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 10; Kucejová Vladimíra)

Dohodu o prvej súkromnej diaľnici podpíše štát v priebehu najbližších dní. Stavba rýchlostnej cesty z Nitry do Banskej Bystrice cez PPP projekt má podľa premiéra Roberta Fica zachraňovať Slovensko pred hospodárskou krízou, stavebníctvo pred prepadom a prepusteným dať prácu.

Štát tak vstúpi prvýkrát do najnáročnejšej dohody, akú kedy so súkromnými partnermi podpísal. Tá predpokladá, že súkromníci zoženú peniaze, postavia cestu, z vlastného budú platiť aj údržbu a po splatení diaľnicu v dobrom stave vrátia štátu. Štát za 30 rokov zaplatí za diaľnicu 1,5 miliardy eur.

Peniaze však zatiaľ isté nie sú a vláda nevie, z čoho sa budú splácať. Hospodárska kríza sťažila aj zahraničnými partnerom, ktorí sa o PPP projekt uchádzali, dohody s bankami o pôžičkách na projekt. Víťazné konzorcium vedené francúzskou Vinei by sa malo peniazmi preukázať do júna. "Zoskupenie firiem predložilo do súťaže prísľuby bánk. Po podpise zmluvy má tri mesiace na to, aby mu banky dali to, čo sľúbili," povedal minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer).

Súkromní stavitelia a prevádzkovatelia nezohnali celý balík peňazí a do financovania musí vstúpiť aj Európska banka pre obnovu a rozvoj. Má poskytnúť 150 až 200 miliónov eur. Ministerstvo predpokladá, že zmluvu podpíše do konca februára. Podľa Vážneho by sa malo začať stavať už v marci. Súkromní partneri budú mať šibeničné termíny na postavenie vyše 50 kilometrov cesty. Prvé autá ju majú testovať už v roku 2010. "Úsek z Beladíc do Tekovských Nemiec by mal byť hotový v máji 2010. Prvý a druhý úsek za Nitrou má termín november toho istého roka. Iba severný obchvat Banskej Bystrice by mal byť dokončený až v septembri 2011," spresnil minister dopravy.

Štát bude splácať cestu tridsať rokov. Splátky budú hradené zo štátneho rozpočtu a z peňazí získaných z výberu mýta. Koľko to bude ročne a kto to zaplatí, zatiaľ vláda premyslené nemá. "Mýto v prvom roku prinesie 183 až 199 miliónov eur. Aká časť mýtnych tržieb pôjde na splácania voči koncesionárovi je stále otvorené," doplnil Vážny.

Na to, aby táto diaľnica bola dokončená však treba, aby štát stihol aj dva úseky vo vlastnej réžii zo štátneho rozpočtu. "Stavajú sa obidva a stavebné firmy ich podľa zmlúv musia dokončiť v roku 2010," dodal Vážny.

Text k foto:

Prvé autá by mali po novej diaľnici z Nitry do Banskej Bystrice jazdiť už v roku 201O. Na archívnej fotografii rozostavaný úsek diaľnice v okolí Žiliny.

*****

PPP projekty:

1 Trasa: D1 z Martina do Prešova

Dĺžka: 75 km

Stavebné náklady:

2 mld. eur (60,4 mld. Sk)

Stav: vyhlásená súťaž -prijaté dve ponuky, víťaz bude známy do 2 týždňov

2 Trasa: R1 z Nitry do Banskej Bystrice

Dĺžka: 52 km

Predpokladané stavebné náklady: 740 mil. eur (22,3 mld. Sk)

Stav: podpísaná zmluva s víťazom súťaže Vinei Concessions na 30 rokov, cena: 1,5 mld. eur (45 mld. Sk)

3 Trasa: D1 zo Žiliny po Martin Dĺžka: 25 km

Predpokladané stavebné náklady: 1,4 mld. eur (43 mld. Sk)

Stav: debatuje sa o technickej náročnosti projektu s možnými uchádzačmi (ide o náročné tunelové úseky)

3. Kauzy vládnej koalície

Privilégium ide pred súd

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 2; sita)

BRATISLAVA. Kauzu Privilégium dnes rok a pol od jej začatia bude riešiť súd. Šéfku Privilégia Štepánku Mádlovú prokuratúra obžalovala zo subvenčného podvodu. Privilégium dostalo od ministerstva práce v októbri 2006 dotáciu dva milióny korún(vyše 66-tisíc eur), pri žiadosti zatajilo svoj daňový dlh. V organizácii pred nástupom na ministerstvo pracovala ako manažérka ministerka za Smer Viera Tomanová.

Hlásil sa len premiér

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 20; Leško Marian)

Bratislavský okresný súd dnes rozhodne, či prijme obžalobu, podľa ktorej sa výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Privilégium dopustila subvenčného podvodu. Až do vynesenia právoplatného rozsudku tu platí prezumpcia neviny.

Ale už samotný fakt, že jej prípad je pred súdom, postačuje na to, aby sa uplatnila  prezumpcia viny voči politikovi, ktorý obhajoval obvinenú riaditeľku i ministerku Tomanovú útokom na médiá. Začiatkom augusta 2007 vyšiel článok redaktorky Moniky Ščechovichovej, ktorý opisoval okolnosti, za akých ministerstvo práce udelilo dotáciu organizácii, v ktorej pani Tomanová pracovala, kým sa stala členkou vlády. Článok obsahoval aj nasledovné konštatovanie: "Podľa Daňového riaditeľstva Bratislava IV  daňový subjekt Centrum privátnych sociálnych služieb Privilégium má ku dňu 7. 6. 2007 evidovaný daňový nedoplatok...vo výške 2 797 891 Sk."

Toto konštatovanie bolo kľúčové, lebo z neho vyplývalo niečo, čo nemohla prehliadnuť prokuratúra a nesmel prehliadnuť premiér. Vyplývalo z neho, že čestné vyhlásenie Privilégia, že nemá voči štátu podlžnosti, a preto spĺňa podmienky na udelenie dotácie, bolo nečestné. A že dotáciu dostala organizácia, ktorá ju podľa zákona dostať nesmie.

Namiesto toho, aby sa predseda vlády poďakoval novinárom za kvalitnú prácu, dva dni po zverejnení kľúčového faktu zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej médiá obvinil "z neuveriteľného nárastu mediálnych klamstiev a manipulácií zameraných proti súčasnej sociálnodemokratickej vláde".

A z toho, že "priamo vstúpili do politickej arény ako účastníci politickej konfrontácie". Novinárom povedal, že sa voči ministerke Tomanovej dopúšťajú "hyenizmu nevídaného rozsahu", a to len preto, lebo slúžia dôchodkovým správcovským spoločnostiam...

"Boli dané peniaze na 44 postelí pre absolútnych chudákov. Ak toto je ten zločin, ktorý spáchala pani Tomanová, ja sám sa k tomu zločinu hlásim. Sám podpíšem tú dotáciu," vyhlasoval premiér v čase, keď už bolo známe, že Privilégium má dlhy voči štátu, a preto dostalo dotáciu v rozpore so zákonom.

Či išlo naozaj o zločin, rozhodne súd, ale faktom je, že novinári sa k nemu nehlásili.  

Kauza Privilégium. V ostro sledovanej kauze začne súd

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 5; sita)

Bratislava - Bratislavský okresný súd dnes prerokuje prípad obžalovanej výkonnej riaditeľky Privilégia Štěpánky Mádlovej, ktorú prokuratúra vinní zo spáchania subvenčného podvodu. Okresná prokuratúra obžalovala Mádlovú v decembri minulého roka. Podľa vyšetrovateľa zatajila daňový dlh v čestnom vyhlásení, ktoré priložila k žiadosti o dotáciu. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny zariadeniu následne pridelil dva milióny korún (66 388 eur).

Výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Privilégium sa v minulosti vyjadrila, že je nevinná a verí, že súd rozhodne spravodlivo. Myslí si, že celá kauza je účelovo namierená proti nej. "Mne to pripadá, ako by to niekto nasilu tlačil, mňa tlačil do takej polohy, aby ma obžalovali a odsúdili."

Podľa vyšetrovateľa pri žiadosti o dotáciu zamlčala v čestnom vyhlásení dlh, ktorý mala nezisková organizácia na daniach voči štátu.

Mečiar: Môj majetok je iba hlboký podpriemer

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 1; pn)

Bratislava - Vladimíra Mečiara neobchádza povesť bohatého politika. Podľa januárového prieskumu agentúry Polis si viac ako polovica opýtaných dokonca myslí, že je vôbec najbohatší zo slovenských politikov. Líder ĽS-HZDS však o týchto číslach tvrdí svoje - je to dôkaz, ako ľahko možno ľudí oklamať. "Majetok pána predsedu sa nachádza hlboko pod priemerom slovenských politikov," odkázal HN po straníckej hovorkyni Monike Zakariásovej.

Médiá už niekoľko rokov "pátrajú" po spôsobe financovania jeho penziónu Elektra v Trenčianskych Tepliciach, ktorého cena sa odhaduje na 41 miliónov korún - Mečiar tvrdí, že už všetko vysvetlil. Ľudia pri hodnotení, ktorý politik je bohatý, vychádzajú podľa analytikov práve z médií - najmä ak z ich oficiálnych majetkových priznaní sa nedá veľa vyčítať. "Vyzdvihujú tých, o ktorých sa zaujímajú médiá. Vychádzajú aj z toho, že mnohí politici sa prezentujú luxusným spôsobom života a majetkom, ktorého pôvod nevedia dostatočne preukázať," hovorí Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play.

Hneď za Mečiarom sa v rebríčku najbohatších politikov umiestnil líder SNS Ján Slota, tretí skončil minister financií Ján Počiatek (Smer-SD).

Mečiarov majetok? Podpriemer, tvrdí HZDS

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 2; Nagyová Petra)

Lídra koaličných ľudovcov považujú občania podľa prieskumu Polis za najbohatšieho politika.

Bratislava - Vladimír Mečiar je najbohatší slovenský politik. Tvrdí to viac ako polovica respondentov prieskumu, ktorý v januári uskutočnila agentúra Polis. Predseda koaličnej ĽS-HZDS však hovorí, že prieskum je dôkazom, ako ľahko možno ľudí oklamať. "Majetok pána predsedu sa nachádza hlboko pod priemerom slovenských politikov," povedala HN hovorkyňa ľudovcov Monika Zakariásová.

Kto je bohatý?

Médiá sa už niekoľko rokov Mečiara pýtajú, akým spôsobom financoval svoj penzión Elektra v Trenčianskych Tepliciach, ktorého cena sa odhaduje na 41 miliónov korún (1,36 milióna eur). Líder HZDS tvrdí, že už všetko vysvetlil. Ľudia pri hodnotení, ktorý politik je bohatý, a ktorý nie, vychádzajú podľa analytikov práve z médií. "Vyzdvihujú tých, o ktorých sa zaujímajú médiá. Vychádzajú však aj z toho, že mnohí politici sa prezentujú luxusným spôsobom života a majetkom, ktorého pôvod nevedia dostatočne preukázať," hovorí Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play.

Slota nekomentuje

Hneď za Mečiarom skončil v prieskume ďalší koaličný líder - Ján Slota z SNS. Ten je v médiách často spájaný s luxusnými autami, jachtou, netají sa ani záľubou v lietaní. "Výsledky bezvýznamných prieskumov nekomentujeme," reagovala hovorkyňa národniarov Jana Benková. Šéf SNS v oficiálnom majetkovom priznaní uvádza trojizbový byt, záhradu s chatkou, auto a motorku. Čo si myslia o Slotovi niektorí jeho kolegovia z parlamentu? "Verejnosti je známe, že pán Slota je veľmi bohatý človek - minimálne podľa jeho vozového parku, na ktorom jazdí," hovorí poslanec SDKÚ-DS Viliam Novotný.

Trojicu najbohatších politikov podľa respondentov uzatvára minister financií Ján Počiatek (Smer-SD), ktorý si na základe majetkových priznaní vyslúžil označenie najbohatší minister. Okrem vyše milióna korún, ktoré zarobil v politike, uviedol vlani v priznaní za rok 2007 ďalších 15 miliónov (498-tisíc eur). Počiatek vstupoval do politiky ako úspešný podnikateľ. O svojom majetku však hovoriť veľmi nechce. "Nemá význam zverejňovať, čo všetko má," uviedol ministrov hovorca Miroslav Šmál. Médiá okrem iného upozornili na jeho novú luxusnú rezidenciu pod bratislavským Slavínom či na drahé značkové oblečenie.

Za Počiatkom sa umiestnil jeho predchodca - exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). O ňom v minulosti vyhlásil súčasný premiér Robert Fico (Smer-SD), že je bohatší ako Mečiar - ich spor skončil až na súde. Aj to nakoniec Mikloša viedlo k zverejneniu svojho majetku. "Som jeden z mála politikov, ktorý nad rámec zákona veľmi podrobne zdokumentoval svoj majetok, odovzdal listy vlastníctva a všetky dokumenty, aj kópie zmlúv, hypotekárnych úverov či stavebného sporenia. Nemám chuť o tom špekulovať," reagoval Mikloš.

Fico: Je to bulvár

Bok po boku skončili v rebríčku - piaty a šiesty - expremiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) a jeho nástupca Robert Fico. Podľa Dzurindu výsledky prieskumu nesúvisia s realitou. "Nájdete určite ďaleko viac bohatších politikov,"' odkázal po straníckom hovorcovi Martinovi Maťkovi.

Fico svoju pozíciu v rebríčku nekomentuje. "Predseda vlády sa nemôže vyjadrovať k bulvárnym témam," odkázala jeho hovorkyňa Silvia Glendová s tým, že premiér je v súčasnosti zaneprázdnený prijímaním opatrení na zmiernenie dosahov hospodárskej krízy. V majetkovom priznaní uvádza zárobok 1,3 milióna korún, rekreačnú chatu v Malých Levároch, osemárovú vinicu, jedno- a trojizbový byt a dve autá.

Milióny z výnosov

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý skončil siedmy, sa k prieskumu nevyjadril. V oficiálnom priznaní okrem ministerského platu uvádza aj iný príjem vo výške 9 miliónov (298-tisíc eur). "Sú to výnosy z predaja a správy majetku," uviedol pred rokom HN hovorca rezortu Erik Tomáš. Kaliňák spolu s Počiatkom vlastnia firmu, ktorá prevádzkuje sieť reštaurácií.

Desiatku najbohatších politikov podľa prieskumu uzatvára súčasný prezident Ivan Gašparovič. "Kto by nebol rád v desiatke najbohatších? Nemám však pocit, že som tak bohatý," odkázal po svojom hovorcovi Marekovi Trubačovi. Jeho príjem pritom predstavoval 2,6 milióna korún. Gašparovič tiež vlastní rodinný dom; trojizbový byt, rekreačnú chatu, auto i cenné papiere. V priznaní uvádza aj pozemky, lovecké zbrane či sporožírové účty v bankách.

----

Koho považujú Slováci za najbohatšieho politika? (v %)

1

Vladimír Mečiar,

predseda ĽS-HZDS

52,8

Čo priznal:

* príjmy za rok 2007 - z výkonu verejnej funkcie 675 600 Sk (22 425 eur)

* 4-krát rodinný dom

* 2-krát byt, 2-krát garáž

* pozemky s nešpecifikovanou rozlohou -záhrady, orná pôda, trvalý trávny porast, zastavaná plocha, orná pôda

* zariadenia bytu, osobné auto s prívesom, vkladné knižky

----

2

Ján Slota,

predseda SNS

45,5

Čo priznal:

* príjmy za rok 2007 - z výkonu verejnej funkcie 686 985 Sk (22 803 eur), iné príjmy 147 753 Sk (4 904 eur)

* 3-izbový byt

* záhrada so záhradnou chatkou

* osobný automobil, motorka

----

3

Ján Počiatek minister financií (Smer-SD)

28,4

Čo priznal:

* príjmy za rok 2007 - z výkonu verejnej funkcie 1305 239 Sk (43 326 eur), iné príjmy 15 001268 Sk (497 950 eur)

* rozostavaný rodinný dom

* chata

* 2-krát garáž

* pozemky s nešpecifikovanou rozlohou - stavebný pozemok, záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavba, orná pôda, lesné pozemky, trvalé trávnaté porasty

* zbierka obrazov a sôch, náramkové hodinky a iné šperky, zariadenie bytu, elektronika, finančná hotovosť, finančné prostriedky na účtoch, odevy, vlastnícke podiely v spoločnostiach s. r. o. a a. s.

----

 4. Ivan Mikloš, poslanec SDKÚ-DS                25,4

 5. Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ-DS           11,1

 6. Robert Fico, predseda vlády a Smeru-SD       11

 7. Robert Kaliňák, minister vnútra (Smer-SD)     9,6

 8. Pavol Rusko, expredseda ANO                   4,7

 9. Ľudovít Kaník, exminister práce (za SDKÚ-DS)  4,5

 10. Ivan Gašparovič, prezident                   4,3

Zdroj: NR SR, Polis Slovakia pre agentúru SITA, január 2008, telefonický prieskum pre agentúru SITA, pozn. red.: Respondenti mali možnosť viacerých odpovedí.

Radosť vládnuť

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 11; Kotian Róbert)

Najviac dôverujem štatistikám, ktoré som sám sfalšoval, znie výrok, ktorého autorstvo je vraj chybne pripisované Winstonovi Churchillovi. Ako však pristupovať k prieskumu o najbohatších slovenských politikoch, ktorý pre agentúru SITA uskutočnil Polis Slovakia?

Najbližšie k pravde bude asi postreh, že ide o prieskum, ktorý vypovedá o pocitoch ľudí - a o tom, ako ich dokážu ovplyvniť médiá. Výroky Roberta Fica na adresu Vladimíra Mečiara ("musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako vy teraz hovoríte") či Ivana Mikloša (pre výrok, že je Mikloš bohatší ako Mečiar vďaka províziám z predaja SPP, sa obaja politici dostali až pred súd), rovnako ako texty v médiách o užívanom majetku Jána Slotu či o viacerých detailoch života Jána Počiatka (kasíno, hodinky) zrejme spôsobili, že Mečiar - Slota -Počiatek - Mikloš tvoria prvú štvoricu najbohatších ľudí v podvedomí slovenských občanov.

Do akej miery je tento obraz aj skutočnosťou, sa zatiaľ zistiť nedá - bránia tomu nielen platonické majetkové priznania, ktoré poslanci NR SR dlhodobo nemienia stransparentniť, a závisí len od politikov, do akej miery sú pri ich vypĺňaní féroví. Situáciu neobjasňuje ani zákon o pôvode majetku, ktorý označil Ústavný súd ako protiústavný (a po ktorého uvedení do praxe by sa mnohí politici stali iba chudobnými príbuznými). Nájsť politickú vôľu kapríkov, aby si vypustili vlastný rybník, sa asi ešte dlho nepodarí.

Dovtedy si treba vystačiť s paradoxom, že traja zo štyroch "najbohatších" politikov tvoria chrbtovú kosť najsociálnejšej vlády a patria dlhodobo do top ten najdôveryhodnejších politikov. Radosť vládnuť.

4. Kupovanie poslancov

Mečiar viní Malchárka, ten sa sťahuje do vily

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 1; Vagovič Marek, Nicholson Tom)

Mečiar tvrdí, že poslancov kupoval bývalý minister Malchárek Bývalý minister hospodárstva sa chystá usadiť v dome za desiatky miliónov korún.

Bratislava. Kauza kupovania poslancov za Dzurindovej vlády je opäť veľkou témou. Predseda HZDS Vladimír Mečiar vyhlásil, že Karola Džupu a Eduarda Kolesára podplatil bývalý minister hospodárstva za ANO Jirko Malchárek. Mečiar chce v tejto veci opäť vypovedať na Generálnej prokuratúre.

Malchárek na Mečiara nereagoval. "Meritórne nie je o čom."

Malchárek by sa mal nasťahovať do vily za niekoľko desiatok miliónov korún, ktorá mu oficiálne nepatrí. Kúpila ju firma HM - Invest, v ktorej je šéfom predstavenstva Malchárkov priateľ Zoltán Varga.

Varga pracuje pre finančnú skupinu Penta, ktorú Pavol Rusko v minulosti obvinil, že sa tiež podieľala na kupovaní poslancov. Malchárek má nadštandardné vzťahy s najsilnejším mužom penty Jaroslavom Haščákom, ktorého označil za svoj podnikateľský vzor.

Spolumajiteľom firmy HM -Invest, na ktorú je napísaný Malchárkov dom, je aj samotný Malchárek. V obchodnom registri jeho meno nefiguruje, zo Zbierky listín je však jasné, že Malchárek do firmy so základným imaním 300 miliónov korún vložil 5 miliónov.

Na otázku, či je vila darčekom od priateľa Vargu, alebo finančnej skupiny Penta, Malchárek odpovedal: "pretože som podnikateľ a nie verejný činiteľ, k otázkam, ktoré sa týkajú môjho súkromia, bývania a priateľov, nemám potrebu ani povinnosť sa vyjadrovať."

Kauza kupovania poslancov vypukla v septembri 2005, keď Dzurindovu koalíciu opustil Pavol Rusko a tri poslankyne ANO. Vládu však nečakane podporili Džupa s Kolesárom, dovtedy poslanci HZDS.

Malchárek si ďalej rozumie s Pentou

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 3; Vagovič Marek, Nicholson Tom)

Bývalý minister by sa mal nasťahovať do honosnej vily, ktorá mu oficiálne nepatrí Hoci podozrenie z kupovania poslancov polícia nepreukázala, postoj bývalých ľudí Vladimíra Mečiara, ktorí prešli z večera do rána k Dzurindovi, vyvoláva pochybnosti aj s odstupom troch rokov.

SHATISLAVA, September 2005. Parlament je zablokovaný, vláda Mikuláša Dzurindu nemá dosť hlasov, aby mohla schvaľovať zákony. Dôvodom je odchod Pavla Ruska a ďalších troch poslankýň ANO do opozície. Rusko musel krátko predtým opustiť vládu, keď nevedel vysvetliť, ako splatil zmenky za viac ako 100 miliónov korún, ktoré mu požičal už nebohý podnikateľ Ľubomír Blaško.

Vládnu aj parlamentnú krízu nečakane prelomil odchod Karola Džupu a Eduarda Kolesára z HZDS. Z poslancov, ktorí patrili k najtvrdším mečiarovcom, sa v priebehu niekoľkých hodín stali stúpenci Dzurindovej vlády. Podpísali dohodu o spolupráci s ľuďmi okolo Ľubomíra Lintnera a začali hlasovať s vládnou koalíciou. Naozaj to bolo len tak?

Mečiar: je za tým Malchárek

Predseda HZDS Vladimír Mečiar tvrdil, že odchod Džupu s Kolesárom sa uskutočnil "aj za podpory finančných skupín". Nahnevaný Rusko bol ešte konkrétnejší, keď označil finančnú skupinu Penta za koaličného partnera Dzurindovej vlády: "Penta výrazne prispela k stabilizácii pomerov v Národnej rade v prospech vládnej koalície."

Po nedávnych výrokoch Daniela Lipska (KDH), že opozícia má pre kupovanie poslancov voči svojim voličom morálny dlh, ukázal Mečiar prstom aj na sprostredkovateľa, respektíve koncového hráča celého obchodu - vtedajšieho ministra hospodárstva Jirka Malchárka. "Malchárek sa preriekol a poslancovi Tiborovi Cabajovi v trošku podguráženom stave povedal, že už sme tých dvoch kúpili," povedal Mečiar pre TAS.

Cabaj tvrdí, že Malchárka stretol v poslaneckej ubytovni. "V dobrej nálade na moju otázku, aká je situácia, či už vieme vôbec rokovať, odpovedal, že je to v poriadku, už dvoch máme."

Mečiar avizoval, že chce v súvislosti s kauzou kupovania poslancov opäť vypoveďať na Generálnej prokuratúre. Podľa neho sa Malchárek stretol s Džupom a Kolesárom v jednej bratislavskej reštaurácii.

Za chrbtom s Pentou

Malchárek nechcel Mečiarove výroky komentovať. "Meritórne nie je o čom." Jeho vplyv na šokujúci obrat v myslení Džupu s Kolesárom je síce ťažké preukázať, faktom však je, že odkedy sa stal ministrom hospodárstva, vplyv finančnej skupiny Penta na privatizáciu a energetické podniky sa výrazne posilnil. Malchárkovým interným poradcom pre privatizáciu sa napríklad stal Ľuboš Ševčík, ktorý pôsobil desať rokov vo firmách s partnerom Penty Jozefom Oravkinom. "Je možné, že som mu ho odporučil," povedal najsilnejší muž Penty Jaroslav Haščák. Malchárkovým externým poradcom pre privatizáciu bol zasa Jozef Jurica. Ten bol až do roku 2005 so zástupcami Penty v Slovenskom investičnom holdingu, bývalej VSŽ.

Malchárkovi poradcovia boli nominovaní aj do štátnych energetických firiem, cez ktoré mohli ovplyvňovať verejné obstarávanie. Ševčík sa napríklad stal v decembri 2005 predsedom Dozornej rady Slovenských elektrární, Jurica bol jeho zástupcom.

Haščák ako vzor

Záujem Penty o vplyv v elektrárňach, ktoré boli v tom čase tesne pred privatizáciou, mohol súvisieť aj so snahou tejto finančnej skupiny zabezpečiť výhodnejšie zmluvy pre veľkého odberateľa Slovalco, ktorého ovládala. Penta tiež mala záujem, aby elektrárne kúpili aj ďalší podnik, ktorý ovládala -Paroplynový cyklus.

Do dozornej rady Bratislavskej teplárenskej, ktorú chcela Penta sprivatizovať, nominoval Malchárek Rudolfa Siváka, dnes rektora Ekonomickej univerzity v Bratislave. Keď však vyšlo najavo, že Sivák predtým pôsobil vo firmách patriacich Pente, funkcie sa vzdal.

Na otázku Hospodárskych novín, kto je jeho najväčší podnikateľský vzor, Malchárek pred niekoľkými mesiacmi odpovedal: "Vzorom v podnikaní, húževnatosti, vzdelaní, v realizácii podnikania aj v miere poctivosti je jeden zo spolumajiteľov Penty Jaroslav Haščák." Haščák bol Malchárkovi svedkom na jeho svadbe.

Vila za 26 miliónov

V marci 2006 založili dve neznáme cyperské firmy na Slovensku spoločnosť HM - Invest. Firma má účet v Privatbanke, ovládanej Pentou. Jej základné imanie je takmer 300 miliónov korún (10 miliónov eur), v roku 2007 mala na bežnom účte viac ako dve miliardy korún.

Predsedom predstavenstva je Malchárkov priateľ Zoltán Varga. V minulosti spolu figurovali vo firme Malchárek Racing, Varga pracuje aj pre Pentu. "Robí pre nás ochranku skoro všetkých našich spoločných majetkov," povedal Haščák. "Možno som ja za tou cyperskou firmou," hovorí bývalý policajt Varga. "Mám tú firmu (HM - Invest) pod kontrolou." Na otázku, kde zobral toľko peňazí, Varga neodpovedal. Spolumajiteľom firmy HM -Invest je aj Malchárek, ktorý do nej vložil päť miliónov korún. Spoločnosť kúpila v roku 2007 na bratislavských Kramároch dom s pozemkom takmer za 26 miliónov korún. Podľa týždenníka Plus 7 dní je v dome bazén aj sauna, pričom jeho hodnota mohla medzičasom stúpnuť aj na 40 miliónov korún.

Dom sa totiž stále rekonštruuje, pričom v budúcnosti by sa mal doňho nasťahovať Malchárek s manželkou. Kefdy tak urobí, nechcel povedať. O dom sa však živo zaujíma, ako pokračujú stavebné práce, bol osobne skontrolovať aj minulý týždeň. Na otázku, či je normálne, keď mu firma, do ktorej vložil Ten päť miliónov, postaví dom za desiatky miliónov, respektíve, či ide kamarátsku výpomoc jeho priateľa Vargu, alebo darček od Penty, Malchárek odpovedal: "Nie som oprávnený hovoriť za spoločnosť HM - Invest. Je to investičná spoločnosť, ktorá podniká, zarába peniaze a platí dane v súlade so zákonmi platnými v SR. Pretože som podnikateľ, a nie verejný činiteľ, k otázkam, ktoré sa týkajú môjho súkromia, bývania a priateľov, nemám potrebu ani povinnosť sa vyjadrovať."

Paška chce odchod Dzurindu

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 2; mp)

BRATISLAVA. Predseda parlamentu Pavol Paška v sobotu v Slovenskom rozhlase spresnil výzvu opozícii vzdanie sa poslaneckých mandátov. V utorňajšom prejave v parlamente vraj vyzýval na odstúpenie i opozíciu, ale iba lídrov, ktorí sa podieľali na kupovaní poslancov v minulom období.

"Hlavne predseda SI Mikuláš Dzurinda, ktorý realizoval výkon moci na základe čohosi, čo považuj po priznaní pána poslal Lipska za niečo škandálne." O morálnom dlhu voči voličom aj za kupovanie poslancov koncom januára hovoril Daniel Lipšic z KDH. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka vzápätí opäť otvoril vyšetrovanie kauzy.

Nemám čo povedať

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 3; vag)

Podozrenie z kupovania poslancov mal potvrdiť aj záznam rozhovoru s Ivetou Henzélyovou, ktorú si tajne nahral jej vtedajší stranícky šéf Pavol Rusko.

Podozrenie z kupovania poslancov umocnilo aj video, ktoré zverejnil v novembri 2005 Pavol Rusko. Poslankyňa Iveta Henzélyová (na snímke SITA), ktorú si tajne nahral v centrále ANO, na zázname hovorí, že pred septembrovou schôdzou parlamentu jej nejakí ľudia, ktorých poslali "naši", ponúkali, že ak bude hlasovať s koalíciou, zrekonštruujú jej dom a podobne. "Sľubovali mi hory-doly... Celú noc za mnou behali."

Henzélyová najskôr tvrdila, že sa s Ruskom vôbec nestretla, potom, že nahrávka je zmanipulovaná. Ruskovi sa dokonca vyhrážala žalobou. Kto sú "naši", nikdy nepovedala. Rovnako nevysvetlila, prečo najskôr odišla spolu s Ruskom do opozície, aby už o niekoľko týždňov opäť hlasovala s koalíciou. Keď sme ju minulý týždeň požiadali o rozhovor, odmietla. "S novinármi nekomunikujem. Nemám čo povedať," reagovala Henzélyová.

Nahrávku preverovala aj polícia, ktorá potvrdila, že je pravá. Podozrenie z kupovania poslancov sa jej však preukázať nepodarilo. Rusko si nahral aj bývalého poslanca Jozefa Elsnera, ktorý prešiel z HZDS k ľuďom okolo Ľubomíra Lintnera. Eisnerovi mal ktosi ponúkať desiatky miliónov korún. Polícia ani v tomto prípade nič nepreukázala.

Odišli z politiky, investujú do nehnuteľností

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 3; vag)

Aj po rokoch tvrdia, že s kupovaním poslancov nemali nič spoločné. Zarábajú približne toľko ako v politike, viacerí si polepšili. Džupa: Penta ma neplatila

Karol Džupa prišiel do parlamentu ako poslanec za HZDS. V septembri 2005 zo strany vystúpil a začal podporovať vládu Mikuláša Dzurindu. Dnes pracuje ako lekár vo. Fakultnej nemocnici v bratislavskej Petržalke. Jeho základný plat je asi 30-tisíc korún mesačne, so službami to môže byť okolo 45-tisíc. Minulý rok si kúpil v hotovosti trojizbový byt v bratislavskom Ružinove, cenu odmieta zverejniť.

Džupa tvrdí, že byt stál menej ako päť miliónov korún, pričom peniaze na jeho kúpu získal z predaja domu v Michalovciach. "A ešte mi aj zostalo." Ku kauze kupovania poslancov sa už nechce vyjadrovať. "Všetko podstatné som už povedal." Džupa odmieta aj informácie, podľa ktorých bol konzultantom finančnej skupiny Penta. Tá mu mala platiť 30-tisíc korún mesačne. "To určite nie. Pána Haščáka som možno stretol na nejakých recepciách, inak nie."

Kolesár mlčí

Eduard Kolesár prišiel do parlamentu ako poslanec za HZDS. V septembri 2005 zo strany vystúpil a začal podporovať vládu Mikuláša Dzurindu. Čo dnes robí, nie je jasné, s médiami nekomunikuje.

Podľa posledného majetkového priznania, ktoré odovzdal do parlamentu ako poslanec v roku 2006, sa jeho majetkové pomery nezmenili. Kolesár vlastní dom v Košiciach, ktorý kúpil v roku 2003.

Elsner: Od tridsať do dvesto

Jozef Elsner prišiel do parlamentu ako poslanec za HZDS. V roku 2003 zo strany vystúpil a prešiel k Mečiarovým kritikom okolo Vojtecha Tkáča. Neskôr vstúpil do ANO a podporoval vládu Mikuláša Dzurindu.

Dnes podniká v stavebníctve a strojárstve, zamestnáva okolo70 ľudí. Tvrdí, že zarába okolo 30-tisíc korún mesačne. "Jeden mesiac je to tridsať, ďalší možno sto aj dvesto."

Elsner vlastní rodinný dom v Lipanoch. Minulý rok si zobral úver zo Slovenskej sporiteľne, jeho výšku odfmieta zverejniť. Financuje z neho úpravy vo vlastnom ďome, ďalší chce postaviť pre syna. "Nevidím však dôvod, prečo by som vám mal hovoriť detaily."

Abelovský: Milióny za Kiu

Miroslav Abelovský prišiel do parlamentu ako poslanec za HZDS. V priebehu volebného obdobia zo strany vystúpil a začal podporovať vládu Mikuláša Dzurindu.

Ako advokát zastupuje aj majiteľov pozemkov, na ktorých stojí automobilka Kia. "To, čo sa udialo pri Kii, je jedna z foriem kupovania poslancov. Keby nemal pán Abelovský istotu, že dôjde k súhlasu vlády s doplatením, nikdy by takýto kšeft nebral," povedal o ňom v roku 2005 Robert Fico.

Abelovský to popiera. "Veď kauza Kia bola proti vláde. Nedostal som to za žiadne hlasovanie, keď to chceli postaviť včas, museli s nami začať rokovať." Abelovský označil za nezmysel aj Ficove tvrdenia, že advokáti zarobili na výkupe pozemkov okolo 30 miliónov korún. V rokoch 2005 a 2006 mu pribudlo na účet okolo 11 miliónov korún. "Za Kiu som ďoteraz dostal asi päť miliónov, zvyšok sú iné kauzy. Kia však stále nie je skončená, peniaze budú možno chodiť aj celý rok 2009."

Polka: 50-tisíc mesačne

Ladislav Polka prišiel do parlamentu ako poslanec za HZDS. V roku 2003 zo strany vystúpil a prešiel do Ľudovej únie Vojtecha Tkáča. Aj z tejto strany neskôr vystúpil a podporoval vládu Mikuláša Dzurindu. Dnes sa živí ako advokát, učí na policajnej akadémii a radí poslancovi za SDKÚ Jánovi Patakymu.

"Mám tam tretinový alebo štvrtinový úväzok. Robím to v súvislosti s jednou prácou, ktorá sa týka kontrolných právomocí parlamentu," tvrdí Polka. Mesačne vraj zarába okolo 50-tisíc korún. Po odchode z politiky sa stal vlastníkom domu v Turzovke na Kysuciach. "Spolu s bratom sme ho zdedili."

4. Prezidentské voľby

Ukázal potvrdenia

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 4; mš)

Gašparovič chce rozptýliť dohady o svojej chorobe

PREZIDENT Ivan Gašparovič zverejnil lekárske správy, podľa ktorých je úplne fit a netrpí žiadnou chorobou. Tou trpí podľa jeho hovorcu Mareka Trubača ktosi celkom iný.

Prezident Ivan Gašparovič sa rozhodol bojovať proti fáme, že trpí Alzheimerovou chorobou. Túto otázku si ako prvý položil týždenník Plus 7 dní v súvislosti so slovnými brbtmi hlavy štátu.

Gašparovič zareagoval predložením dvoch nových lekárskych potvrdení. "Je v dobrej psychickej a fyzickej kondícii. Jeho zdravotný stav je stabilizovaný, nemá žiadne zdravotné problémy. Netrpí na žiadne závažné ochorenia," píše sa v stanovisku z interného oddelenia vojenskej nemocnice v Bratislave, kde prezidenta vyšetrili.

Na otázku, či absolvoval aj nejaké pamäťové či iné testy, ktoré pri diagnostike Alzheimerovej choroby robia aj ďalší špecialisti, nám jeho hovorca Marek Trubač odpovedal: "Ide o veľmi vážnu chorobu osoby, ktorá túto fámu rozširuje a odporúčame, aby kompetentného odborníka vyhľadala čím skôr. Všetci veľmi dobre vieme, že je pred voľbami a niekto chce prezidentovi, ktorý je úplne zdravý, uškodiť."

Napriek zdravotným problémom cestujú

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. ****, s. 6; Ďurišová Slavomíra)

Prezidentský pár:

BRATISLAVA - Ivan Gašparovič sa dnes zúčastní na poslednej pracovnej ceste ako prezident. V Prahe ho má sprevádzať manželka Silvia, ktorá sa len nedávno podrobila gynekologickému zákroku. Zdravotné problémy sa však nevyhýbajú ani Gašparovičovi. Okrem bolesti bedrového kĺbu sa objavili špekulácie aj o Alzheimerovej chorobe. Hlava štátu preto denníku Sme poskytla lekárske správy. Chýbali však vyšetrenia z neurológie, ktoré by ju vylúčili.

Prezidentov hovorca Marek Trubač na základe lekárskych správ tvrdí, že zdravotný stav Ivana Gašparoviča je dobrý a netrpí žiadnym závažným ochorením. Reagoval tak na správy, že hlava štátu by mala trpieť Alzheimerovou chorobou. Dôkazom majú byť prezidentove brbty a zabúdanie mien najbližších spolupracovníkov, o ktorých sa verejnosť dozvedela počas jeho oznámenia kandidatúry.

Marek Trubač však vysvetlil, že za prezidentovými brbtmi neboli jeho zdravotné problémy, ale manželkina operácia. Silvia Gašparovičová totiž nedávno podstúpila gynekologický zákrok. Teraz je však v poriadku, dokonca sa rozhodla svojho manžela sprevádzať na poslednej pracovnej ceste tohto funkčného obdobia v Prahe. Stretnú sa s prezidentským párom Českej republiky.

----

CHÝBA SPRÁVA Z NEUROLÓGIE

Ivan Gašparovič zverejnil svoj zdravotný stav. Denníku Sme poskytol lekárske správy s piatkovým dátumom. "Zdravotný stav je stabilizovaný, nemá žiadne zdravotné problémy. Netrpí na žiadne závažné ochorenia," uvádzajú lekárske záznamy. Neobsahujú však správy z neurológie, kde sa Alzheimerova choroba diagnostikuje.

myslím si Zneistený prezident

(09.02.2009; Pravda; roč. 19, č. 32, mut. -, s. 4; Kopcsay Márius)

Máríus Kopcsay Táto e-mailová adresa je chránená pred spambotmi. Ak ju chcete vidieť, je potrebné aby ste mali zapnutý JavaScript.

Nie náhodou nastolil prezident Ivan Gašparovič právny problém - či na (jeho) zvolenie v prvom kole treba nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených voličov, alebo stačí nadpolovičná väčšina hlasov tých, ktorí prídu k urnám. Nie náhodou sa Gašparovič prikláňa k druhej možnosti. V prípade menšej volebnej účasti sa tým znižuje aj počet hlasov, ktoré by mu stačili na hladké jednokolové víťazstvo. Nie náhodou sa ku Gašparovičovmu názoru prikláňa aj Zuzana Martináková. (Napokon jej aj tak ide len o to, aby inej kandidátke odobrala percentá.)

A napokon nie je náhodná ani snaha prezidenta vyhnúť sa druhému kolu. On sám sa do druhého kola prešmykol len tak-tak vďaka hlasom roztriešteným medzi Kukana, Mikloška a Bútoru... A v druhom kole suverénne vyhral, pretože zaň hlasovalo množstvo voličov, ktorí nechceli Mečiara. Co ak sa história zopakuje a v druhom kole RadiČová vyzbiera hlasy občanov, ktorí nechcú Gašparoviča? Podľa čísel málo pravdepodobná možnosť, ale dostatočne skutočná na to, aby znepokojila aj prezidenta s inak veľkou voličskou podporou. A primalá ho riskovať, že svojím špekulovaním časť tejto podpory stratí.

Gašparovičov náskok sa dá prekonať

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 7; Skyvová Beáta, Borčin Ján)

Boj o hlavu štátu. Prezidentská kandidátka, poslankyňa a exministerka práce Iveta Radičová pre HN:

Tvrdí, že náskok Ivana Gašparoviča v prieskumoch je prekonateľný. Pri kauze kupovanie poslancov hovorí, že jej morálny štít je čistý. Iveta Radičová

Necelé dva mesiace pred prezidentskými voľbami váš hlavný súper Ivan Gašparovič pomerne s prehľadom nad vami v prieskumoch verejnej mienky vyhráva. Je vôbec možné takýto náskok za taký krátky čas zmazať?

Sú hlboké rozdiely z hľadiska merania dôveryhodnosti a rebríčka politikov, a rozdiely sú aj v odhade účasti voličov v prezidentských voľbách, čím nijako nepopieram, že medzi kandidátmi teraz je rozdiel. A ten rozdiel je pochopiteľný a prirodzený. Bez ohľadu na to, kto konkrétne zastáva post prezidenta, tak je zvýhodnený oproti tým, ktorí ho vyzývajú.

On bude vo funkcii - a teda aj vo výhode - aj v čase volieb. Už dnes má podľa prieskumov polovicu sympatií zúčastnených voličov. Čo s tým chcete robiť?

Ak zoberiem ten najväčší rozdiel vo volebných preferenciách, prepočítam ho na oprávnených voličov, znamená, že je to pomer 34 ku 26 percent v prospech Ivana Gašparoviča. Prieskumy verejnej mienky totiž predpokladajú vysokú účasť - až 75 percent i viac, ktorú ja osobne nepredpokladám. Keď očistím všetky dohady od jemnej systémovej chyby, a tá je v účasti, a prepočítam si to na oprávnených voličov, potom moja odpoveď je, že ten 9-percentný rozdiel je prekonateľný.

Ako?

Tým, čo ponúkneme predovšetkým vo vzájomných diskusiách. Občan nás ešte nemal možnosť ani vidieť ani počuť zhovárať sa a odpovedať v dialógu na vážne témy a vážne otázky.

Vo vašej kampani budú podľa všetkého rezonovať sociálne témy. Čím sa chcete od neho odlíšiť, keď sociálna téma prevažuje aj v jeho rétorike?

No práve v tom, čo ste povedali v otázke. U mňa to nie je rétorika. Mám dlhoročné skúsenosti s prácou v sociálnom sektore, mám za sebou post ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, prijatie vážnych legislatívnych zmien, ktoré som predkladala, výrazne podporené aj stranou Smer v parlamente. Nebudem nikoho presviedčať, že cítim sociálne, ja konám.

Neobávate sa, že aj vám .na ovplyvňovanie týchto vecí - ak by ste sa stali hlavou štátu - ostane iba tá rétorika?

Nesúhlasím. Otváranie dvier našim podnikateľom v zahraničí, podpisovanie medzinárodných zmlúv, to je v kompetencii prezidenta. Bolo mi vyčítané, že som zameraná primárne na sociálnu sféru. Hovorilo sa, že to môže byť nevýhoda pre prezidentský post - no pre ťažké obdobie, ktoré nás čaká, to, naopak, vnímam ako veľkú výhodu. Pretože dosahy krízy dávajú ako úplnú prioritu pre všetky inštitúcie na najbližších päť rokov práve sociálne témy, životnú úroveň, prácu, zamestnanosť, vzdelanie, získavanie investorov. A ja použijem všetky zbrane.

Nevnímate však ako nevýhodu fakt, že vaše sociálne zmeny sa diali v čase tvrdých reforiem Dzurindovej vlády a pochopila ju len časť občanov? Navyše, väčšina sa dnes prikláňa k sociálnej politike Smeru-SD, ktorý podporuje Gašparoviča.

Ak by platila vaša úvaha, potom by musel byť s tými reformami spájaný aj pán Gašparovič. V tom čase bol prezidentom. Naozaj sa treba pozrieť, ktoré zo zákonov vetoval, ktoré dal na Ústavný súd, a ktoré podpísal. Potom by táto úvaha musela platiť rovnako. A nech aj platí. Ja sa pod každý krok podpisujem a ani na jednom nebolo touto vládou nič menené.

Keď sa ku Gašparovičovi hlási dnes zhruba polovica tých, ktorí by išli voliť, znamená to, že vykonáva svoju funkciu dobre, alebo skôr ťaží z vysokej podpory Smeru medzi ľuďmi?

Podľa 34 percent občanov s volebným právom vykonáva pán prezident svoju funkciu dobre.

Ste aj prezidentskou kandidátkou opozície. Strany, ktoré vás majú podporovať, však napriek blížiacim sa voľbám nie je veľmi počuť. KDH dokonca dáva ruky preč od financovania kampane. Je to dohoda - najmä ak sa snažíte čoraz viac odpútať od strán, alebo pasivita opozície?

Je to všetko úplne inak. Dohoda so stranami, ktoré ma podporujú, znie, že ja mám byť tá, ktorá ich osloví a navrhne spôsob spolupráce v rámci kampane. Iniciatíva je plne na mne. Ja som ani nerokovala o finančnej podpore so stranami, ani ju neočakávam a nemyslím si, že je to nevyhnutné v rámci spoločnej kandidatúry. Bola tu ponuka od SMK, ktorá bola milá a neodmieta sa. Tak ako sú ponuky vo verejnej zbierke na internete. My, SDKÚ-DS, najsilnejšia z opozičných politických strán, máme k dispozícii väčšie finančné zdroje ako majú ostatné strany.

A čo od opozičných strán očakávate? Len to, že na začiatku povedali, že vás podporujú?

Všetky strany majú svoje regionálne štruktúry, s ktorými veľmi úzko spolupracujem.

Je to však stále "len" na úrovni regiónov...

Občania žijú v regiónoch.

Vo volebnom finále však bude rozhodovať centrálna kampaň, ktorú viac sledujú médiá aj občania. Očakávate tu podporu opozičných lídrov?

Ak by som ich oslovila, tak by ma podporili. Ale osobne som presvedčená, že to má byť moja súťaž. Ivety Radičovej ako kandidátky na najvyšší ústavný post. A ja si chcem zabojovať sama.

Takže na bilbordoch sa neobjavíte s Mikulášom Dzurindom?

Ale prečo? Veď nejdeme do volieb politických strán. Predsedovia strán nekandidujú na prezidenta.

Podpredseda KDH Daniel Lipšic na tlačovke k výzve na vašu podporu oživil kauzu kupovania poslancov z čias druhej Dzurindovej vlády, ktorej súčasťou ste boli aj vy aj on. Vzápätí to využil premiér Robert Fico a vyhlásil, že aj vy ste "profitovali a participovali na korupcii poslancov". Nevnímate slová Daniela Lipšica ako medvediu službu?

Ja som predkladala zákony, na ktoré nepotrebujete nikoho kupovať, ale prejdú vám celým politickým spektrom. Tým ruším pochybnosť, že potrebujem mať kúpeného poslanca. Nepotrebovala som. Nikdy. Ja som nepredkladala zákony pre 76 poslancov, ale 150. To je morálna odpoveď a nastavenie zrkadla. Do vlády som nastúpila ako odborník a nestraník, vlastne bez politického krytia som si sadla na stoličku, ktorá patrila SDKÚ-DS. Každý svoj krok a zodpovednosť za toto obdobie si plne nesiem, nezbavujem sa zodpovednosti, ale môj morálny štít je čistý.

Celá kauza však ostáva otvorená, akosi nedopovedaná. Kupovali sa vtedy poslanci?

Ja také informácie nemám. Keby som ich mala, tak ich určite odovzdám. Traja poslanci dali trestné oznámenie, prebiehalo vyšetrovanie, ale to je všetko, čo vám k tomu môžem povedať. Ja som pri tom nebola, nebola som vtedy ešte v politike.

Ale vstupovali ste do nej práve v čase, keď politika už bola poznačená podozrením z kupovania poslancov. Neodrádzalo vás to?

Ponuku som prijala preto, lebo som mala jasnú predstavu, čo môžem urobiť za to obdobie vo svojej pozícii. Občania očakávali, že v sociálnej oblasti nastanú pozitívne zmeny a toto bola moja odpoveď na ich očakávania. Napriek situácii v parlamente bolo pre mňa prioritné ujať sa rezortu, rýchlo prijať zákony, ktoré boli potrebné na skutočné zlepšenie sociálnej situácie. Chcem ešte dodať, že do funkcie ministerky ma vymenoval prezident Gašparovič a pokiaľ mal pochybnosť, či má vláda morálne právo pokračovať, nemusel podpisovať vymenovací dekrét. Mohol byť vedením rezortu práce poverený nejaký iný člen vlády. Žiadne pochybnosti nemal. Pamätám si jeho slová, zaželal mi veľa úspechov v mojej funkcii. Spojenie, ktoré vykonštruovali niektorí politici, je smiešne.

Volebná kampaň bude zrejme čoraz agresívnejšia, plná podobných útokov. Ste na to pripravená?

Urážanie je prejav slabosti a ja slabá nie som.

O vašej protikandidátke Zuzane Martinákovej sa v kuloároch hovorí, že kandiduje najmä preto, aby vám odčerpala časť hlasov. Vnímate to podobne?

Vnímam ju úplne rovnako ako kandidatúru pani Bollovej, ako kandidatúru všetkých ostatných kandidátov. Takto otázka nestojí. Ja verím, že všetci ostatní kandidáti, okrem pána Sidora, ktorý povedal, že mu stačí 50-tisíc hlasov, chcú uspieť vo voľbách. Nebudem to komentovať.

Aj v súvislosti s vami sa objavili dohady, že vaša kandidatúra je len akousi skúškou či prípravou pred predsedníckymi voľbami v SDKÚ.

Uchádzať sa o najvyšší post v krajine ako skúška sily mužstva? Tak ste to mysleli? Či sily ženstva? Pre mňa to nie je tester. Zvažovala som sedem mesiacov, pretože je to pre mňa jedno z najvážnejších rozhodnutí. Nebol to nápad politickej strany SDKÚ-DS, ale prišiel od občanov. Mnohí v strane aj zvažovali, či ma do takéhoto súboja nie je škoda, či si ma netreba ešte šetriť. Rozhodnutie ponechali na mňa.

Keď strana hovorilo o vašom "šetrení", nehovorila práve o šetrení na post lídra SDKÚ?

Aj ja som to zvažovala, je to namieste. Bolo by nezodpovedné povedať, že sa takéto momenty nezvažujú. Neodpovedám ale do budúcnosti. Je to nezodpovedné k tomu, na akú cestu som sa vybrala. Zvažujem jedinú vec a som na ňu sústredená. Dôveru občanov, ktorú mám, nesklamať, pokiaľ možno zväčšiť a popri tom mám povinnosť zvládať poslanecký mandát.

----

Kto je Iveta Radičová

Od roku 2005 je univerzitnou profesorkou. V rokoch 2005 až 2006 viedla ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ad roku 2006 je poslankyňou parlamentu za SDKÚ-DS. Podľa januárového prieskumu agentúry MVK by ju za prezidentku volilo 32,6 percent zúčastnených voličov, jej hlavného súpera Ivana Gašparoviča 55 percent.

----

Text k foto - "Urážanie je prejav slabosti a ja slabá nie som," odkazuje Iveta Radičová.

Voliť Gašparoviča Radičová odmietla

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 2; Tódová Monika)

Pred piatimi rokmi Iveta Radičová v druhom kole nevolila.

BRATISLAVA. Pri posledných voľbách prezidenta stála veľká časť voličov pred zložitou otázkou. Do druhého kola sa nedostal favorit Eduard Kukan, ale Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar.

Mečiar voľbu v prvom kole vyhral s jasným náskokom -získal viac ako 650-tisíc hlasov, Gašparovič ich získal 442-tisíc. Kukana predbehol o zhruba tritisíc hlasov. Viacerí voliči Kukana, Martina Bútoru a Františka Mikloška si kládli otázku, či ísť voliť Gašparoviča, aby sa prezidentom nestal Mečiar.

Aktuálna prezidentská kandidátka Iveta Radičová voliť nešla. Povedala to vtedy v ankete SME ešte ako sociologička, ktorá nebola v politike.

"Voľba znamená výber z možností, o ktorých je namieste uvažovať, pre mňa to nie je tento prípad," povedala vtedy.

"V žiadnom prípade nebudem dávať nikomu návod, ako sa má správať v druhom kole. Našťastie nemusím, nie som politik, dokonca si nemyslím, že by to mali robiť politici, podľa mňa tým prekračujú svoje právomoci," dodala ešte. Nejsť voliť v druhom kole odporúčali svojim voličom a vtedy koaličné strany KDH a ANO. SDKÚ a SMK nehovoril nič.

Dnes Radičová hovorí, ži chcela nastaviť politikom zrkadlo, že už bolo dosť volieb menšieho zla. Podobne sa podľa nej zachovali Poliaci v roku 2005, keď nízkou volebnou účasťou reagovali na nekultúrnosť v politike.

"Urobím všetko pre to, aby občania nemuseli rozhodovať podobne ako v roku 2004 a aby mali v roku '2009 naozaj možnosť slobodnej voľby," dodali politička. Ak Ivan Gašparovič nevyhrá voľby už v prvom kole, jeho najpravdepodobnejším súperom podľa prieskumov budí práve Radičová.

V roku 2004 vyhral Gašparovič s viac ako miliónom hlasov Mečiar získal 720-tisíc hlasov.

Účasť v druhom kole bola na priek očakávaniam politológov o štyri percentá nižšia ako v prvom kole, keď bolo volilo 47 percent oprávnených voličov.

Text pod foto:

Ivan Gašparovič vymenoval Ivetu Radičovú v roku 2005 za ministerku práce. Jeden a pol roka predtým v prezidentských voľbách jej hlas nezískal.

Každý deň jedna otázka pre prezidentských kandidátov až do volieb

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 2; -)

PRVÉ KOLO VOLIEB 21. marca 2009

Súhlasili by ste s umiestnením amerického protiraketového radaru na Slovensku?

Ivan Gašparovič s podporou Smeru, SNS, HZD

Radar?

Nie je dôvod.

Iveta Radičová

s podporou SDKÚ, KDH, SMK, OKS

Osobne si myslím, že je to to najmä o rokovaní medzi USA a Ruskom Viem, že ani prezident Obama nie je presvedčený o potrebe práve takejto formy ochrany. Ale sme členskou krajinou NATO a malo by nám záležať na bezpečnosti našej 1 našich spojencov - tým najefektívnejším spôsobom.

František Mikloško

s podporou KDS

Umiestnenie radaru by slúžilo na obranu proti potenciálnemu raketovému útoku z juhovýchodu. Na druhej strane dráždi Rusko. Urobil by som politicky i diplomaticky všetko pre to, aby sa vzťahy medzi Ruskom a Západom nezhoršovali. V konečnom dôsledku by som však ctil záväzky voči krajinám, vďaka ktorým žijeme v demokracii.

Zuzana Martináková

s podporou SF Som za dohodu veľmocí USA a Ruska o znížení jadrového arzenáli oboch krajín podľa poslednej iniciatívy prezidenta Obamu. Teda nie budovanie nových, ale znižovanie existujúcich vojenských kapacít. Keď bude bezpečnejší svet, bude bezpečnejšie aj Slovensko.

Milan Melník

s podporou HZDS Otázku radaru nepovažujem za i aktuálnu vo svetle náznakov novej administratívy prezidenta Obamu. Vážim si postoj novej vlády USA k tomuto problému, ktorý ťaží Európu. Jete typ problému, ktorý by sa vždy m riešiť referendom. Súhlas či nesúhlas prezidenta v takej závažnej otázke je príliš málo.

5. Regionálna politika

Pirueta na druhú

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 20; Hrabko Juraj)

Návrh opozičného poslanca, aby jeho kolegovia nemohli byť zároveň starostami či župan obchádza ústavu, je retroaktívny a navyše aj zbytočný.

Dvoma návrhmi zákonov sa poslanec Peter Miššík za SDKÚ snažil urobiť to, na čo by stačil návrh jeden. Keďže ten by však musel mať v názve slovko ústavný, teda schváliť by ho mohlo najmenej 90 poslancov, pokúsil sa o jednoduchú fintu. Nevyšla mu len vďaka zabehanému politickému režimu, v ktorom návrhy opozície nemajú byť schválené z princípu.

Miššík navrhol rozšíriť nezlučiteľnosť funkcie 1. predsedu vyššieho územného celku 2. starostu obce/primátora s funkciou poslanca Národnej rady. Dôvodil okrem iného tiež tým, že "aj občania a odborná verejnosť (napríklad štúdie mimovládnych organizácií) veľmi citlivo vnímajú fakt, že je mimoriadne obťažné takéto významné funkcie vykonávať súčasne".

Obidva návrhy poslanca Miššíka boli nielen piruetou na poslancov, ale hlavne ústavu. Po prvé preto, lebo ústava taxatívne určuje, ktoré funkcie sú nezlučiteľné s funkciou poslanca Národnej rady. Pridať k nim funkciu šéfa VÚC, starostu alebo primátora tak možno iba ústavným zákonom, a nie obyčajným. Miššík sa to v návrhu snažil okabátiť vetou, že "dnes platná legislatívna úprava umožňuje vykonávať predsedovi VÚC (starostovi obce, primátorovi - pozn. aut.) súčasne aj funkciu poslanca NR SR". Lenže v skutočnosti je to naopak - dnes platná legislatíva umožňuje poslancovi Národnej rady súčasne vykonávať funkciu predsedu VÚC, starostu obce aj primátora. Je v tom rozdiel. Možno aj preto poslanec Miššík zabudol do návrhu zapísať, že jeho návrhy sú v súlade s ústavou, hoci to zákon o rokovacom poriadku prikazuje.

Návrhy poslanca Miššíka možno považovať za rozporné s ústavou aj preto, lebo zavádzali priamu retroaktivitu. Obidva mali byť účinné od mája tohto roka, čo by znamenalo pomiešanie a zásah do výsledkov volieb spred niekoľkých rokov. Mimochodom, retroaktivita ako Brno íi Londýn neprekážala okrem opozičných strán ani HZDS v prípade nezlučiteľnosti funkcie poslanca parlamentu s funkciou predsedu VÚC, keďže jej poslanci v tomto prípade Miššíkov návrh hlasovaním podporili.

Dôvodom bola zrejme osoba Tibora Mikuša, poslanca aj šéfa VÚC, ktorý hnutie preč opustil. Za pozoruhodných okolností, keď ho podpísal na čo nevidel, a až po čase zisti, že je to záväzok vzdania sa ma prípade, že hnutie opustí. Keďže podobne údajne postupovala aj Smer, vidno, že morálne zlyhaala aj súčasná koalícia, nielen opozícia.

Usudzujem, že návrhy slanca Miššíka si naozaj nezaslúžili postup do druhého čítania. Možno ich vysvetliť, ale nedá sa im rozumieť. Okrej evidentného rozporu s ústavou aj preto, lebo sedenie jednej na viacerých verejných stoličkách si môžu politické strany vybaviť vo vlastných stanovách a nezaťažovať tým spoločnosť ani legislatívu. Ale hlavne preto lebo o obsadení týchto funkcií rozhodujú voliči - a tí vedia čo majú urobiť, keď im to bude prekážať.

Na funkcie si poslanci nesiahli

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 2; Šutková Veronika)

Sedieť v Národnej rade aj na stoličke primátora či župana politikom neprekáža Poslanci môžu byť aj starostami a primátormi, či županmi. Že nemusia obidve funkcie zvládať na sto percent, nepripustia.

Poslanci stíhajú sedieť naraz na dvoch stoličkách. Aspoň to sami tvrdia. Nerobí im problém šéfovať obciam, mestám či samosprávnym krajom a zároveň aj rozhodovať v parlamente. Desiati starostovia, primátori a jeden župan hovoria, že obe funkcie vykonávajú naplno.

O svoje funkcie poslanci s vedľajším samosprávnym úväzkom neprídu ani do budúcnosti. Obmedziť takúto prax sa pokúsil ich kolega Peter Miššík z SDKÚ. Jeho návrh, aby sa starostovia, primátori alebo župani nemohli stať poslancami Národnej rady, parlament na konci minulého týždňa zamietol.

Mikuš stíha aj nestíha

Nezávislý poslanec Tibor Mikuš, ktorý je predsedom Trnavského samosprávneho kraja, má v parlamente piatu najhoršiu dochádzku pri hlasovaniach. Pre povinnosti župana sa už niekoľkokrát aj oficiálne zo schôdzí ospravedlnil. Aj napriek tomu považuje Miššíkovu aktivitu za úsmevnú a pokryteckú. Spochybňovanie mandátu, ktorý získava politik priamo od občana, je podľa neho neprípustné.

"Občas mám problém stíhať obe funkcie, ale ani jednu som doteraz nezanedbal tak, že by to bolo v neprospech občana, ktorý mi dal dôveru," hovorí Mikuš, ktorý paradoxne za obmedzenie županov zahlasoval. Chýbal totiž pri diskusii, keď Miššík svoj návrh predstavoval. Chcel si ho preto vydiskutovať pri druhom čítaní. Zároveň však priznal, že vedel, že obmedzenie nemá šancu prejsť ďalej.

Konflikt záujmov nevidia

Primátor Komárna a poslanec SMK Tibor Bastrnák tvrdí, že si vie povinnosti v meste naplánovať tak, aby mu nekolidovali s parlamentnou schôdzou. Aj on sa už dvakrát oficiálne pre primátorské povinnosti ospravedlňoval. Raz mal zastupiteľstvo, druhýkrát musel prijať končiacich gymnazistov. "Pán Miššík vie veľmi ťažko .ohodnotiť, kto čo stíha, lebo nikdy nerobil túto funkciu," hovorí. Miššík návrh neodôvodňuje iba nemožnosťou kvalitne vykonávať obe funkcie. Hovorí najmä o konflikte záujmov, ktorý môže vznikať tým, že ak je starosta či primátor aj poslancom, má lepšie možnosti lobovať v prospech svojho regiónu. "Ľubo Petrák, ty si slušný človek, ale potom mi povedz, že či si niečo naozaj pre obec nevybavil navyše, keď si tu. Ak si nevybavil, tak ťa zožerú ľudia, ak si vybavil, tak to povedz, potom ťa zožeriem ja," obrátil sa Miššík v rozprave priamo na poslanca a starostu Hurbanovej Vsi zo Smeru.

Dve funkcie, dva platy

Predkladateľovi návrhu Miššíkovi sa nepáči ani to, že starostovia, primátori a župani, ktorí sú aj poslancami, poberajú dva plné platy z verejných financií.

Petrák zvýhodnenia starostov tým, že sú aj priamo v parlamente, odmieta. Hovorí, že keď poslancom nebol, tak jeho obec uspela pri troch projektoch na eurofondy. Teraz ani raz. Nepozdáva sa mu ani Miššíkov argument proti platom. "To nie je riešenie, keď sa to zakáže," tvrdí Petrák, podľa ktorého by sa potom mali obmedziť aj príjmy pri poslancoch advokátoch či lekároch, hoci tí nemusia byť platení z verejných zdrojov.

Narušená deľba moci

Ivan Rončák z Amnesty International vidí riziko starostov - poslancov aj v tom, že v Národnej rade prijímajú legislatívu, ktorá sa týka aj regiónov či miest. "Môže dochádzať k prelínaniu zákonodarnej moci s výkonnou mocou na regionálnej úrovni," hovorí Rončák.

Priznáva, že obmedziť poslancov pomocou zákonov je nepriechodné. "Každý by si mal zvážiť, či je schopný zastávať obe funkcie s plným nasadením," hovorí Rončák.

Zastaviť dvojnásobné funkcie naďalej môžu samotné politické strany. Smer už v roku 2006 neumožnil županom, aby sa stali poslancami. V KDH zase platí takýto zákaz pre starostov aj primátorov.

****

Ako hlasovali osebe

* Tibor Bastrnák (SMK)-primátor Komárna na hlasovaní nebol,

* György Juhász(SMK)-Tvrdošovce-nehlasoval,

* János Szigeti (SMK K) - Buč -obmedzenie županov podporil, starostov nie,

* Mikuláš Krajkovič (Smer) -Vápeník-zdržal sa,

* Peter Obrimčák (Smer) -Stropkov-hlasoval proti,

* Ľubomír Petrák (Smer) - Hurbanova Ves-zdržal sa,

* Ján Podmanický (Smer)-Stará Bystrica-bol proti,

* Monika Smolková (Smer) -mestská časť Košíc - proti,

* Ján Zvonár(Smer)-Bratislava Rača-bol proti, * Ivan Šaško (SNS)-Tvrdošín-zdržal sa,

* Tibor Mikuš (nezávislý)-predseda VÚC Trnava - obmedzenie županov podporil, pri starostoch sa zdržal.

Štrbské Pleso: teraz ide o dane

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 44; tot , tasr)

ŠTRBA, ŠTRBSKÉ PLESO.  Obyvatelia Štrby spolu s poslancami obecného zastupiteľstva schválili v sobotu na mimoriadnom verejnom zhromaždení deklaráciu, v ktorej vyjadrili podporu aktivitám smerujúcim k naplneniu zákonného nároku obce na zachovanie Štrbského Plesa v jej katastrálnom území. Deklaráciu podporilo viac ako 250 obyvateľov Štrby.

Počkajte

Obyvatelia obce, píše sa v deklarácii, sú pobúrení závermi prijatými Mestským zastupiteľstvom Vysokých Tatier, spochybňujúcimi právo obce Štrba na správu Štrbského Plesa. Žiadajú Vysoké Tatry a štátne orgány, aby vyčkali na právoplatné rozhodnutie vo veci reštitučného nároku obce, a dovtedy rešpektovali súčasný právny stav, že osada patrí pod správu Štrby.

Primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš  sa v nedeľu k deklarácii nevyjadril. "V pondelok  sa dozviem podrobnosti a následne k zneniu prijmeme stanovisko," povedal.

Mokoš: Je to jasné

Predstavitelia Vysokých Tatier informovali médiá o tom, že Správa katastra v Poprade územie Štrbského Plesa vráti pod správu mesta. Následne chce mesto od Štrby vymáhať peniaze za vybrané dane.

"Pre obyvateľov a podnikateľov je teraz už úplne jasné, že dane treba platiť Vysokým Tatrám," povedal tatranský primátor Ján Mokoš. Zápis do katastra potrvá približne 60 dní.

"Ak dane zaplatili Štrbe, od obce ju budeme vymáhať. Ak nezaplatí, náhradu škody budeme žiadať od katastra," povedal prednosta Vysokých Tatier Juraj Hudáč.

Sýkora: Dezinformujú

Starosta Štrby Michal Sýkora sa peniaze na účty Vysokých Tatier posielať nechystá. Obec požiada ministerstvo spravodlivosti  o výklad novely zákona, ktorá sa týka katastra.

"Skutočne relevantné je stanovisko ministerstva financií z 2. februára," povedal Sýkora. V stanovisku sa píše, že daňové subjekty majú platiť dane obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza, teda Štrbe," povedal Sýkora, podľa ktorého  kataster  nemôže prepisovať parcely na základe nálezu Ústavného súdu.

Väčšina platí Štrbe

Firmy sú protichodnými stanoviskami zmätené. "Naši právnici analyzujú situáciu. Na základe toho sa rozhodneme," povedal Maroš Sýkora zo skupiny J&T, ktorá v Štrbskom Plese vlastní niekoľko nehnuteľností.

Drvivá väčšina vlastníkov nehnuteľností,  podľa našich informácií do daňového termínu 31. januára priznala dane Štrbe.

Plešivec prišiel o niekoľko miliónov eur

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 16; Buzinkay Alexander)

Samospráva predala vlani lesy v národnom parku Slovenský kras, no peniaze za ne dodnes nemá.

Plešivec - Ako podvod sa ukazuje obchod, ktorý uzavrela ešte minulý rok v lete obecná samospráva v Plešivci v okrese Rožňava. Za podozrivých okolností predala asi tisíctristo hektárov obecných lesov, nachádzajúcich sa na Plešiveckej planine v národnom "parku Slovenský kras, košickému podnikateľovi Karolovi H. V HN sme vtedy o tom priniesli exkluzívne informácie. Karol H. však za lesy dodnes nezaplatil dohodnutú cenu 39,3 milióna korún, čo je asi 1,3 milióna eur.

Tie isté lesy ešte minulý týždeň ponúkal na predaj za päťnásobok pôvodnej ceny realitný server www.ulita.sk. Štvorcový meter za pol eura (15 korún), čo je za celú výmeru vyše dvesto miliónov korún, teda viac ako 6,6 milióna eur. Lesy mali v ponuke aj iné realitné stránky a kancelárie. V posledných dňoch ju z ponúk stiahli. Samospráva totiž požiadala kataster v Rožňave o zablokovanie majetku.

Chce lesy späť

"Pripravujeme žalobu, zrušenie zmluvy a spätný prevod lesov na obec," potvrdil HN Jozef Broda, starosta obce. Kto ponúkal lesy na predaj, vysvetliť nevedel, pôvodný kupec to však podľa neho nebol. Podľa informácií HN lesy predával cez sprostredkovateľov práve Karol H., ktorý nevedel inak na ne zohnať peniaze a o lukratívny obchod nechcel prísť. Obec sa ich zbavila ako nepotrebného majetku vlani v lete za cenu podľa znaleckého posudku, pričom ich trhová hodnota bola podľa lesných odborníkov oveľa vyššia. Už vtedy viacerí upozorňovali, že ide o špekuláciu. Predaj sa uskutočnil bez súťaže, netransparentne,

bez dostatočného zdôvodnenia, vyvolal podozrenia z korupcie a pobúril Plešivčanov.

Pod petíciu proti predaju obecného striebra sa vtedy podpísalo takmer šesťsto občanov, no zastupiteľstvo svoje rozhodnutie nezmenilo. Skúmala ho i prokuratúra, vyčítala mu technicko-administratívne nedostatky, porušenie zákona nenašla.

Nevyšlo to...

Na lesy mal predkupné právo štát. Keďže ministerstvo životného prostredia nemalo o pozemky v národnom parku záujem, mohla obec podpísať v auguste s podnikateľom zmluvu. Keď ten za ne včas nezaplatil, tak mu starosta predĺžil termín do konca roka. Nedodržal ani ten, lebo vraj nemal peniaze, lesy však medzitým skončili na jeho liste vlastníctva.

"Nepreverili sme si ho dostatočne. Je to ako v manželstve, ani to nemusí vždy vyjsť," zľahčuje situáciu starosta. Podľa neho i poslancov, ak obec získa lesy späť, znova ich bude predávať. Akú formu zvolí, zatiaľ nevie. Obecná kasa potrebuje tento rok súrne šesťsto až sedemstotisíc eur. "Zákon neurčuje povinnosť postupovať verejnou obchodnou súťažou. Avšak obce to môžu robiť. Obec, ktorá nechce predávať transparentne a nechce získať čo najlepšiu cenu, postupuje ako Plešivec," komentoval obchod Ivan Rončák z Transparency Internacional.

Les nie sú iba stromy

Podľa znalcov môžu byť lesy, lúky a pasienky v unikátnom prostredí Plešiveckej planiny zaujímavé pre bohatých poľovníkov. Sú síce v treťom stupni ochrany prírody, čo ale nebráni výkonu poľovného práva. Je v nich dostatok zveri, vrátane muflónej, a planina predstavuje samostatný celok. V súčasnosti na nej pôsobí niekoľko poľovníckych združení. Ak by mali jedného vlastníka, bol by v nich možný i jeden lukratívny revír. Je dosť neobvyklé, aby vôbec samospráva predávala lesy. Ak by to už mala robiť, tak cez medzinárodnú verejnú súťaž, aby mohla získať čo najlepšiu cenu," odporúča Jozef Vlčák, predseda Gemerského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov. Hodnota lesa v národnom parku nie je podľa neho len v stromoch, ale najmä v externalitách, ako je napríklad využitie prostredia na rekreačné aktivity.

----

Text k foto - Obec Plešivec sa zbavila lesov ako nepotrebného majetku vlani v lete za cenu podľa znaleckého posudku, pričom ich trhová hodnota bola podľa lesných odborníkov oveľa vyššia.

6. Všeobecný monitoring

Pavol Hrušovský sa môže vzdať

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. ****, s. 5; Rakovická Martina)

KDH hľadá nového predsedu

BRATISLAVA - Opozičných kresťanských demokratov čakajú voľby predsedu. V polovici februára zasadne Rada KDH po nej sa bude konať aj snem strany. Ten si zvolí nového lídra hnutia. Už teraz sa spomína ako horúca kandidatúra eurokomisára Jána Figeľa či podpredsedu KDH Daniela Lipšica. Otázne je, či do súboja pôjde aj súčasný šéf Pavol Hrušovský.

Vnútri opozičného KDH prebieha tichý spor o predsednícku stoličku. Ktorí politici si trúfajú viesť hnutie, zostáva v tajnosti.

V kuloároch strany sa však šepká, že najvážnejšími kandidátmi sú Ján Figeľ a Daniel Lipšic. Podľa nášho zdroja môže byť von z hry prekvapujúco súčasný predseda Pavol Hrušovský, ktorý by sa mohol vzdať práve v prospech eurokomisára Jána Figeľa. Hrušovského meno sa spomína pri funkcii šéf parlamentného klubu. "Predseda KDH Pavol Hrušovský rokuje vnútri strany o personálnych otázkach, o ktorých rozhodnú delegáti Snemu KDH. Tieto rokovania prebiehajú permanentne, zatiaľ nie sú uzavreté," reagoval na to hovorca Martin Krajčovič. Kandidáti na predsedu by mali byť známi už v polovici februára. Nového predsedu si zvolí snem strany v júni.

Obmedzenia

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. ****, s. 4; sita)

BRATISLAVA - Degresívnu maržu v nemocniciach čaká po viac ako roku fungovania zmena. Zdravotnícke zariadenia budú od apríla tohto roka kupovať lieky za maximálne 9-percentnú prirážku.

Lieky

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. ****, s. 4; Donner Vladimír)

Premiér Fico chce,

aby Európska rada prijala opatrenia na opätovné oživenie automobilového priemyslu. Už o tom napísal list českému kolegovi Topolánkovi, ktorý rade predsedá. Politici by o kríze nemali len rozprávať a písať, ale spolu s odborníkmi aj niečo vymyslieť. Na krízu automobilového priemyslu rýchlo zareagovali Nemci. Ľudia dostávajú peniaze, ak sa zbavia starých áut. Opatrenie zaberá, predaj áut rastie, vyplácanie peňazí za staré autá láka aj ďalšie štáty. U nás by šrotovné za likvidáciu starých áut, ktorých je na cestách dosť, mohlo urobiť veľkú dieru do štátnej kasy. Odborníci by mali rýchlo prerátať, či by pre náš štát a krachujúci automobilový priemysel bolo šrotovné prijateľné. Prečo najmenší vplyv krízy treba urýchlene vymyslieť lieky. Skôr ako milióny ľudí prídu o prácu a upadnú do sociálnej biedy.

Prirážku na lieky ohraničia

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 6; sita)

BRATISLAVA. Degresívnu maržu v nemocniciach čaká po viac ako roku fungovania zmena. Zdravotnícke zariadenia budú od apríla tohto roka kupovať lieky za maximálne 9-percentnú prirážku. Rozhodlo o tom ministerstvo zdravotníctva. V súčasnosti sú lieky rozdelené podľa ich ceny do viacerých pásiem s rôznymi prirážkami. Pri drahších liekoch sú prirážky nižšie, pri lacnejších naopak vyššie. Cieľom bolo sprístupnenie drahších liekov.

Posledný kresťan?

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 4; sita, mš)

OFICIÁLNE používanie slova kresťanský v názvoch strán stratilo akýkoľvek zmysel. Myslí si to predseda Konzervatívnych demokratov Slovenska Vladimír Palko. Úpadok vraj nastal už aj v kresťanských konzervatívnych kruhoch. Podľa exministra vnútra príkladom strán, pri ktorých slovo kresťanský v názve nemá význam, keďže mu nezodpovedajú činy, sú i KDH a SDKÚ.

Načo kresťanský

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. ****, s. 4; sita)

BRATISLAVA - Oficiálne používanie slova kresťanský v názvoch strán stratilo podľa predsedu KDS Vladimíra Palka akýkoľvek zmysel. Narážal tak na podporu liberálnej kandidátky na prezidenta.

Vykradli ho!

(09.02.2009; Nový Čas; roč. 19, č. 32, mut. ****, s. 7; pol)

Exminister Nemcsics:

BRATISLAVA - Bývalý minister hospodárstva Robert Nemcsics sa stal obeťou vykrádačskej mafie, ktorá úraduje v oblasti bratislavskej Koliby a Kramárov. Jeho vilu na Brečtanovej ulici mali vykradnúť pred piatimi dňami. Doma našťastie počas vlámania nikto nebol. Exminister celú záležitosť nechcel komentovať s odôvodnením, že ide o jeho súkromie. Jeho manželka pre TV JOJ povedala, že ich zobralo, že niekto cudzí vôbec chodil po ich dome.

Za posledné dva týždne bolo v tejto oblasti zaznamenaných približne dvadsať vlámaní. Polícia vyšetruje, či tieto prípady spolu súvisia.

Okradli poslanca

(09.02.2009; Plus jeden deň; roč. 4, č. 32, mut. ***, s. 4; Straková Ľuboslava)

Smerákovi Krajkovičovi potiahli z bavoráka Notebook

POSLANEC Mikuláš Krajkovič si sľúbil, že odteraz saj bude mať pred dlhoprstými na pozore. Do jeho auta sa totiž na konci roka vlámal zlodej a ukradol mu poslanecký notebook s dôležitými informáciami.

"Išiel som do obce Šarišský Štiavnik na predvianočnú akciu do základnej školy v obci. Auto som zaparkoval pred jej bránou," rozpráva poslanec Krajkovič. V škole sa zdržal približne tri hodiny a ked' prišiel k autu, videl, že niečo nie je v poriadku. "Ľavé zadné sklo bolo vybité. Zistil som, že taška s notebookom, pečiatkami a papiermi, ktoré som dal na zadné sedadlo, chýbajú. Podľa mňa šli priamo po taške," myslí si politik, ktorý si informácie v notebooku nezálohoval, a tak stratil všetko. Našťastie tam však nemal nič prísne tajné.

"Poučil som sa, V týchto veciach som patril trochu medzi lajdákov, cez deň vystupujem z auta mnohokrát a zvykol som si počítač nechať v aute," povedal nám poslanec, ktorý je zároveň starostom obce Vápenik. Vlámanie mu spôsobilo škodu na aute v hodnote 280 eur (8 435 korún). Krajkovič následne volal políciu, tá ho o výsledkoch vyšetrovania zatiaľ neinformovala. Obstarávacia cena notebooku bola 1 958,44 eura (59-tisíc korún). Poslanec už dostal od Národnej rady náhradný.

"Ak dôjde k odcudzeniu, prípad po nahlásení prešetrí polícia a následne poisťovňa v súlade s poistnými podmienkami uhradí škodu," vysvetlila Elena Valovičová z tlačového oddelenia parlamentu.

Text k foto:

POUČIL SA: Poslanec tvrdí, že notebook už v aute nenecháva.

Mikolaj: Neviem čo urobím

(09.02.2009; Sme; roč. 17, č. 32, mut. ***, s. 2; mp)

Minister školstva Ján Mikolaj z SNS ešte nevie, či sporné učebnice vlastivedy pre maďarských žiakov iba so slovenskými geografickými názvami nahradí v septembri novými podľa novely školského zákona. "Zákon je taký zmätočný, že dnes neviem povedať ktorou cestou pôjdeme. Nakoniec ma ešte nachytáte, že chcem tento nekvalitný zákon zle vysvetľovať," povedal včera v STV.

SMK nechce privatizáciu

(09.02.2009; Hospodárske noviny; roč. 17, č. 26, mut. **, s. 5; sita)

Bratislava - Zákon o vysokých školách umožňujúci školám s pomocou firiem podnikať, by mal mať zakomponované aj mechanizmy, ktoré by zabránili skrytej privatizácii. Hovoril o tom v relácii STV poslanec SMK József Berényi. Minister školstva Ján Mikolaj zo SNS túto možnosť vylúčil. "Spoločnosť sa bude rozvíjať, a dôjde k zhodnoteniu jej majetku - a aj keď pôjde do krachu, tak zákon uvádza, že to bude pohľadávka tej spoločnosti voči tomu verejnému majetku."

Oznámenie

V utorok, 26. mája 2009 o 13.00 hod. sa uskutoční tlačová beseda s poslancami NR SR za SDKÚ–DS Viliamom Novotným a Štefanom Kužmom. Beseda sa uskutoční v priestoroch SSN (Letná ul. 45) v Košiciach.

Téma : Širokorozchodná trať a ohrozenie pracovných príležitostí na východnom Slovensku.

Tlačová služba SDKÚ-DS

Tlačová konferencia poslanca NR SR, predsedu poslaneckého klubu SDKÚ - DS Viliama Novotného a predsedu poslaneckého klubu KDH Michala Bartoša

Čas : 21. november 2008 o 12.00 hod.
Miesto : SSN v Košiciach ( Letná 45)
Téma : Prenájom nemocníc KSK - mimoriadne Zastupitelstvo KSK

Zdroj : Krajská agentúra SDKÚ - DS v Košiciach